Vyhľadávanie
Diskusia
Pridať príspevok| Janko K. | 14. Február 2014 |
| Asi sotva sa poznáme, ja nie som ekonóm, ale elektrikár ( po cigánsky robertko: elektrik - kar:)) A také štatistiky..moc im neverím: 1. vydal ich nový čas 2. urobila to analytička banky 3. anyltička je z Blavy a tak je vytrhnutá od reality, najmä vychodniarskej 4. ceny sú povyberané z rôznych období, aby vyhovovali štatistike Ale ak sa stretneme to pivo si dáme, aj keď nie sme asi kolegovia aj keby pivo stálo ako registre na heligónke:)) | |
| Jozef P | 14. Február 2014 |
| pre Janko K - poznáme sa? :) Bude sranda ak vyjde najavo, že sme sedávali na prednáškach v jednej lavici :)) Pozri si - je tam aj pivo. http://www.cas.sk/clanok/210932/22-rokov-od-novembra-89-kedy-bol-zivot-na-slovensku-lacnejsi.html Jozef | |
| Kontakt: poval@centrum.sk | |
| Janko K. | 14. Február 2014 |
| Pre Jozef P. Tak nás to učili na hodinách ekonomiky, ale ja budem tvrdiť, že nie je to vždy pravda. Veď pivo, napríklad, by nestalo 10x viac, ako predtým. Chceš tvrdiť, že pijeme 10 x viac? A to ešte o koľko výrobcov viac vyrába. Každý sa vyhovára na dane, ceny polotovarov, energie, atď. Pritom odpoveď je jednoduchšia: Ja ako novodobý ,, biznismen“ chcem zbohatnúť strašne rýchlo, ukázať, že nato mám (drahé autá, dovolenky, manželky, milenky, atď) a tak ... ...a potom sa to vymyká bežným zvyklostiam a ceny idú hore, aj keď dopyt je rovnaký, alebo klesá. Vieme povedať koľko krát cenu výrobku neurčuje trh, ale ,,iné“ činitele? Poctivým živnodtníkom, podnikateľom sa ospravedlňujem:) | |
| Janko K. | 14. Február 2014 |
| Peťo, hňeśka to rozebereme v Jonataňe a možno Joško nam povi daco mudrejše okolo teho:) | |
| Jozef P | 14. Február 2014 |
| Pre Peter - urobil si presný, logický a objektívny záver. To isté si myslím aj ja. Pretlak dopytu zvyšuje ceny. Jozef | |
| Kontakt: poval@centrum.sk | |
| Peter | 14. Február 2014 |
| ... Janko, no než som dopísal príspevok, už si v mnohom odpovedal aj sám... :-) | |
| Jozef P | 14. Február 2014 |
| Ak to niekoho zaujíma, tu je výroba akordeónu a kupodivu začína skládkou reziva, jeho výberom, sušením, spracovaním - a jedna z operácií je aj potiahnutie drevenej debničky farebným celuloidom - to je to, čo navonok vyzerá ako plastový výlisok. Čiže aj plastová Populárka či Favoritka je v skutočnosti drevená debnička potiahnuté plastom - kedysi sa to tak páčilo a robilo. A to, čo môže za ich značnú váhu nieje plast, ale použité drevo. http://www.youtube.com/watch?v=2VOHMUYEjcg A tu je rez klávesovou harmonikou - stredný obrázok, medzi rokmi 1829 a 1850 http://tastoduo.webnode.sk/products/strucna-historia-akordeonu/ Jozef | |
| Kontakt: poval@centrum.sk | |
| Peter | 14. Február 2014 |
| Janko, akordeóny ktoré teraz porovnávaš a o ktorých sme sa už neraz bavili, sú materiálovo zrovnateľné ako napr. drevené heligónky. Majú drevené skrinky (síce potiahnuté celuloidom), ktoré museli vyrobiť stolárskym spôsobom,... majú drevených koníkov s hlasmi,... majú klávesové mechaniky,... majú mechy,... a pod. Avšak u klávesovky je všetkého niekoľkonásobne viacej, všetko je tam neporovnateľne zložitejšie, neporovnateľne presnejšie. A ani klávesovky nevyrábajú roboti, ale ľudia normálnym ručným spôsobom! Preto ten rozdiel v cene klavesovky a heligónky si ja osobne takisto neviem vysvetliť ináč, než iba trhom - ponukou a dopytom. | |
| Janko K. | 14. Február 2014 |
| Rychlik, v čomsi máš pravdu. Veď to mi nejde do hlavy, že aj u akordeónu je tá skrinka drevená, iba potiahnutá bakelitom ( či čo za fóliu to je) a ten istý výrobca urobí to isté na diatonickej harmonike a tresne cenu skoro rovnakú ako pri akordeóne, hoci tam vopchá iba 1/5 materiálu. Buď cena diatoniky sponzoruje cenu akordeónu, alebo pri veľkom množstve akordeónov nepotrebuje až taký vysoký zisk, čo sa mi nezdá. Alebo to má prozaickejšie pozadie: teraz je heligónkový boom a tak to využijme:)) | |
| ... | 14. Február 2014 |
| pre Janko: sko pises, mozno... Take daco by som videl velmi rad i ja, prave preto porovnanie, aby som nepisal len dojmy. | |
| ... | 14. Február 2014 |
| rychlik, rychlik, teba je cloveku raz luto, raz mu je do smiechu... no nic, ty nepochopis. | |
| Janko K. | 14. Február 2014 |
| Chápem, čosi urobí aj reklama, ( u harmoniky to neplatí) veď kto by kupoval Barby od Matela za 5-násobok ceny porovnateľnej bábiky, keby nebolo reklamy, ktorá nás stále dookola ohlupuje a vlastne zvyšuje aj cenu výrobku:) A tak decko sa hodí o zem a my mu Barbinu kúpime aj keď vieme že je to hlúposť a podobne, hodíme sa o zem my a manželka nám kúpi heligónku, hoci v tomto prípade urobila najrozumnejšiu vec vo svojom živote, okrem toho, že si vzala takého umelca za manžela:)) ) Ani ja som nebol vo výrobe akordeónov a u výrobcu heligóniek som bol. Viem posúdiť prácnosť výroby heligónky, veď som technicky zameraný chlap, ale to porovnanie cien mi nesedí. No čo už.. Možno až navštívim výrobu Weltmeistra, alebo Hohnera pochopím. | |
| rychlik | 14. Február 2014 |
| Jano K. plne ti rozumiem co rozpravas a mas pravdu! co vsak cakas od diskuterov, pre ktorych je napr. klavesova harmonika vyliskom z plastu? Zrejme v zivote nevideli otvoreny akordeon, chromatiku a taki tu diskutuju, vytvaraju odbornu mienku. v hypermarkete si vsimli vianocne ozdoby a zistili aki su mudry. O 2 mesiace tu budeme mat porovnanie kindervajca s velkonocnym vajickom a otazku pre vyrobcov heligoniek, ze preco tak lacno vyrabaju? ved si zasluzia viac | |
| ... | 14. Február 2014 |
| Janko K, neviem ti povedat, nevidel som vyrobu tej harmoniky, ale tak uvazujem, mozno nespravne: 1. cena za hlasy je nie mala, ale iste nie to jedine co robi konecnu sumu. 2. Neviem ako kto, ale videl som vyrabat bednicku na heligonku, pekne po kuskoch, rezat drevo, opracovat, nafarbit, vlozit intarzie. Robil to v podstate jedne clovek vo svojom volnom case. Tak som videl vyrabat viacero ludovych nastrojov, aj ked heligonka bola asi najzlozitejsia. 3. Neviem ako sa robi korpus na harmoniku, ale ratam ze ten plastovy vylisok sa proste vylisuje v stroji, narocnost neporovnatelne nizsia. To je to co som tym myslel, ci sa to da takto porovnavat. Netvrdim, ze toto je jediny dovod a tiez uz vobec netvrdim, ze ceny su adekvatne, len tolko, ze to proste nie je to iste. Maly priklad z ineho sudka: boli onehda Vianoce a videl som v obchode Vianocne ozdoby. Na jednej strane cinske a polske, navonok paradne zdobene, na druhej strane slovenske, rucne malovane za nasobne ceny. A jedne by tiez mohol povedat, ved vyzeraju rovnako, preco ten rozdiel. Pre niekoho mozno, pre mna nie. Mna celkom ta rucna robota, to ako vznika celkom z malych kuskov rucne pomaly robenych fascinuje. A na zaver: ale ano, ta ruka trhu tu je a vysvetluje vsetko: keby ludia nekupovali, nestali by veci co stoja alebo sa prestali vyrabat uplne :) | |
| Janko K. | 14. Február 2014 |
| Akceptujem všetko, výrobu v malom (alebo malosériovú výrobu), vysoké náklady na jednotl. dielce, prácnosť pri výrobe, skladaní, ladení heligónky (Netvrdím ani, že si cenu zdvíhajú výrobcovia, ba už sme rozprávali s Petrom aj o tom, že to zárobok nebude ani bohvieako vysoký vzhľadom na tu prácnosť), ale nikto ma zatiaľ nepresvedčil o tom, ani fráza o trhovom hospodárstve, že cena takej dvojradovej heligónky je porovnateľná, alebo ešte aj vyššia, v porovnaní s 96 basovým štvorhlasným akordeónom. Rozprávali sme už o tom pre cca dvoma rokmi a doteraz ma nikto nepresvedčil o opaku. Neberte môj príspevok ako znevažovanie práce výrobcov, ja som im povďačný za ich prácu, za to, že máme na čom hrať. Len keď porovnám materiál na dvojradovku (necelých 120 hlasov, 29 gombíkov) a 96-ku akordeón (530 hlasov, 37 klávesov, 96 basových gombíkov + registre) a mechaniku popritom, tak mi to nechce nijako pasovať. Ani ceny pri nových harmonikách, ani ceny v burzách, kde je to ešte okatejšie. | |
| ... | 14. Február 2014 |
| PrePetra, mas pravdu a mozno som sa nevyjadril presne. Ale ked doslovickarime, myslim ze chapes o com som hovoril. Je rozdiel ked to jeden clovek robi doma v dielnicke a popri zamestnani, ozaj sa tomu venuje, nech to nezneje nejak sentimentalne, s nejakou tou laskou k tomu vyrobku a je rozdiel ked to produkuje fabrika s x ucnami ci zamestnancami na plny uvazok. Ved ak sa niekto venuje folkloru, skuste si dat vyrobit ja neviem fujaru, gajdy ci iny nastroj, aj ked technologia, materialy su ine, svoj cas i cenu to bude mat! Mne ozaj slo nie o to ako to nazveme, v rozculeni sa clovek pomyli lahko v slovicku, ako o to poukazat na opakovane osocovanie vyrobcov a opravarov vdaka ktorym mozeme hrat ako hrame zo strany jedneho a toho isteho cloveka v tejto diskusii, staci si prejst prispevky dozadu a kto to tu sleduje, vie o com hovorim. | |
| !!! | 14. Február 2014 |
| Ked sa objednáva napr. nové auto, tak kazdy zaákaznik ma svoje vlastne poziadavky na farbu, prevedenie, doplnky a pod. Pri autach vsak nikoho ani nenapadne spekulovat o tom, ci je to seriova vyroba alebo nie. Lebo vsetci vieme a stale sa hovori o seriovej vyrobe aut. Ked pride na rad debata o heligonkach tak zrazu sa vynoria mudrlanti a kecaju tu o nejakch zakazkach a hlupostiach. Ked niekto na kolene za rok vyrobi 2, 3 nastroje tak ok. Ale ked uz ich vyrobi viacej, tak je jasne ze, aj vyroba heligoniek patri medzi seriove vyroby. Ved skrinky, mechanika, prevedenia a pod. su stale tie iste, menia sa iba hlasy a vonkajsi vzhlad - Niet teda o com diskutovat. | |
| Juraj | 14. Február 2014 |
| rýchlik prosím ťa nezaviď. Začni vyrabať aj Ty a dokáž že vyrobíš heligonku za 3dni. Každy malý výrobca neprichadza ktak ľahko ku peniazom ako Ty. Veď len na hlasy sa čaka cca 2 mesiace. Čiže keď si obiednam nastroj u PIGINI alebo STRASSER a iných veľky výrobcov tak harmoniku mam 3dni? | |
| Peter | 14. Február 2014 |
| Aby sa ďalej nepokračovalo v debate nesprávnym smerom tak ľudským jazykom: - s é r i o v á v ý r o b a sa a priori klasifikuje od produktu a nie od toho kto a akým spôsobom ho vyrába. Je to v podstate výroba väčšieho počtu rovnakého výrobku/produktu, v ktorom sa uplatňujú rovnaké štandardizované komponenty a tie môžu byť aj vzájomne zameniteľné. A je nepodstatné, či je produkt vyrábaný jedným človekom, alebo partijou učňov, či robotizovanou linkou... Takto výrobu heligoniek (aj u dnešných malovýrobcov) môžeme kľudne definovať, že vyrábajú sériovo. Je to tzv. malosériova výroba ! | |
| rychlik | 14. Február 2014 |
| vidim, ze velmi dobre ovladas definicie, co je alebo co nie je seriovou vyrobou. naozaj rozumies tomu | |
