Vyhľadávanie

FAQ


Zopár najčastejších otázok a odpovedí:

Každá gombíková harmonika je heligónka?

Aké ladenia heligóniek existujú?

Ako si vybrať ladenie?

Akého ladenia je konkrétna heligónka?

V akom ladení si mám zaobstarať heligónku?

Ako viem, že koľkohlasá heligónka to je?

Aké správne basy majú byť na heligónke ladenia C-F, „c“ alebo „c7“ ?

Heligónka sa mi vonku rozlaďuje ?

Čo to je "stoják" ?

Čo to je "duvaj" ?

Počas hry na heligónke v stoji sa mi stále posúva ľavá ruka pod basovým remeňom. Ako si mám pomôcť ?

Aké je rozloženie tónov 2-rádovej heligónky?

Aké je rozloženie tónov 3-rádovej heligónky?

Aké sú hudobné stupnice?

Chcem zorganizovať podujatie - ako na to?


Každá gombíková harmonika je heligónka?

Odpoveď:
Absolútne nie. To že má harmonika (na pravej strane) gombíky vôbec neznamená, že sa má volať heligónkou. Názov "heligónka" takisto nevyplýva ani z toho, že harmonika hraje na tlak (mecha) iný tón a iný tón na ťah. Heligónka sa preto volá heligónkou, lebo má v svojej ľavej (basovej) strane osadené tzv. heligónové hlasy a tie pri hre vydávajú hlboký mohutný zvuk pripomínajúci svojím charakterom zvuk trúbky heligóny z dychového orchestra. Teda heligónkou v podstate môže byť akákoľvek harmonika a to, či ňou naozaj je sa dá zistiť/overiť jedine sluchom. Názov heligónka sa však udomácnil hlavne v spojitosti s diatonickými gombíkovými harmonikami - samozrejme len s tými, ktoré majú osadené heligónové hlasy. Z toho vyplýva, že všelijaké tie novodobé (prevážne vo farebných plastových skrinkách) harmoniky Populárky, Hohnerky, Firottky, atď.... nie sú v drvivej väčšine prípadov heligónkami.



Aké ladenia heligóniek existujú?

Odpoveď:
Ladenia 2-rádových heligóniek:
C - F (je v tom D mol)
Cis - Fis (je v tom Dis mol)
D - G (je v tom E mol)
Es - As (je v tom F mol)
E - A (je v tom Fis mol)
F - B (je v tom G mol)
Fis - H (je v tom Gis mol)
G - C (je v tom A mol)
Gis - Cis (je v tom B mol)
A - D (je v tom H mol)
B - Es (je v tom C mol)
H - E (je v tom Cis mol)

... a opäť pokračovanie ako doteraz, ale o oktávu vyššie:
C´ - F´ (je v tom D´ mol)
Cis´ - Fis´ (je v tom Dis´ mol)
D´ - G´ (je v tom E´ mol)
... - ...
... - ...




Ako si vybrať ladenie?

Odpoveď:
Je to veľmi individuálne a chce to len skúšať, testovať... Ladenia totiž vytvárajú (pomyselný) kruh. Napr. mám základnú heligónku s nejakým ladením, ktoré mi trebárs nesedí a chcem niečo "vyššie". Obstarám si nástroj s vyšším ladením podľa poradia, aké bolo uvedené v predchádzajúcej odpovedi. Myslím si však, že už - už by to mohlo aj byť,... ale napriek tomu si skúsim zohnať ešte niečo "vyššie". A tu zrazu zistím, že tá najnovšia heligónka je pre mňa tak vysoká (že je až veľmi nízka)... ! - a som tam kde som bol na začiatku...

Zvyšovaním ladenia sa postupne začíname dostávať do ďalšej oktávy. Teda čím viacej ladenie zvyšujeme, tým viacej sa nám naraz začne z druhej strany zvyšované ladenie vynárať ako "veľmi nízke" k tomu ladeniu, z k torého sme vyštartovali. Nie je to nič iné než základná teória (európskej) hudby.

Ak to zjednodušíme, v praxi je jedno, či máme nástroj v ladení napr. C, alebo (o oktávu vyššie) v C´ , alebo (o ďalšiu oktavu vyššie) v C" atď. - vždy je to len "céčko". Platí to pre každý jeden tón, ktorý by sme si zvolili. Dá sa teda povedať, že pre toho, pre koho je nejaký konkrétny tón privysoký, je zároveň preňho aj prinízky... Navyše, každý z nás má inú hlasovú dispozíciu - pre každého je ten "kritický" tón nejaký iný... Práve kvôli tomúto tu efektu je ťažké nájsť si "optimálne" ladenie, aby vyhovovalo absolútne "všetkým".



V akom ladení si mám zaobstarať heligónku?

Odpoveď:
Najrozšírenejšie ladenie heligóniek je jednoznačne C - F. Avšak, či je toto zároveň aj najvhodnejším je na dlhé diskusie. Niektorí hráči si vyberajú ladenie nástroja podľa toho, ako im pasuje ku ich hlasu. Iní podľa toho, aby sa publiku, pre ktoré vyhráva dobre spievalo, a iní zas jednoducho iba preto, aby si mohli spolu zahrať s druhými heligonkármi. A keď si kúpim ladenie C - F je je veľký predpoklad, že aj tí druhí budú mať "ceefky", no a môžeme spolu hrať. Ak sa to všetko zhrnie tak, pre začiatočníka, je vari najlepšou voľbou fakt asi to ladenie C - F, ani nie tak z hudobného ako z praktického hľadiska.






Akého ladenia je konkrétna heligónka?

Odpoveď:
Dá sa to spoľahlivo zistiť iba porovnaním niektorých základných tónov heligónky s nejakým zdrojom porovnávacieho signálu. Tento môžeme získať napr. z chromatickej ladičky, alebo jednoducho použitím bežnej klávesovej harmoniky. Teda ku testovaniu neznámej heligónky si prizveme "učeného" akordeonistu s jeho nástrojom. Heligónke roztiahneme mech a pri tlaku držíme na pravej strane základný gombík tóniny. Je to v prvom rade heligónky (vonkajší rad - vzdialenejší od mechov) spravidla 4. alebo 5. gombík z hora (rátajúc z hora, od hlavy hráča). Je to ten istý tón pri tlaku, ktorý je zhodný z tónom prvého gombíka z hora (tiež rátajúc z hora, od hlavy hráča) na ľavej basovej strane, taktiež v prvom rade (bližšie k ľavej dlani hráča). Len pre informáciu je to gombík základného basového akordu - priznávky. Akordeonista vyhľadá porovnávaním na svojom nástroji príslušný tón, no a prezradí nám... :-).

Dvojrádové heligónky sú v nasledujúcich ladeniach. Ku základnému tónu si pridáme vždy susedný tón (čo je od neho po pravej strane) a také je to potom ladenie heligónky. Napr.
C - F, B - Es, A - D, Es - As,... atď.

Tu je pomocná šablóna na určenie niektorých najčastejších ladení:

H - E - A - D - G - C - F - B - Es - As



Ako viem, že koľkohlasá heligónka to je?

Odpoveď:
Jednoducho. Stačí sa pozrieť na pravej strane heligónky pod jej (väčšinou plechový) kryt a zistiť, koľko dierok sa skrýva pod každou jednou klapkou. Väčšinou ani nie je treba kryt odskrutkovávať - klapky je vidno aj cez otvory v kryte. Ináč povedané, každý jeden gombík harmoniky (pravej strany) je spojený s ramienkom na ktorom je uzatváracia klapka. Táto odkrýva/zakrýva určitý počet dierok k hlasom. Koľko je dierok pod jednou klapkou - toľko hlasá harmonika to je.



Aké správne basy majú byť na heligónke ladenia C-F, „c“ alebo „c7“ ?

Odpoveď č.1:
Bavíme sa len o priznavke, resp. basovom akorde, však? Nuž sú heligónky s „c“, ale sú aj s „c7“. Niektorí ak nemali „c7“, tak si ho tam príležitostne aj nechali prerobiť, že vraj to lepšie zneje v piesňach. Určite aj áno, ale len v niektorej skupine piesni. Mám ale pocit, že tých nástrojov s „c“ je podstatne viac. Myslím si aj, že keď dáte „céčko“ i tam, kde by malo byť „c7“, je určite menší hriech ako naopak...

Ak sa uvedený problém rozoberie detailnejšie, môže byť snáď aj o čosi zložitejší. Totiž poznávacím znamením „zrelosti“ heligonkára je (pre mnohých „heligonkárskych odborníkov“) to, že hodnotia hru hráča či „trhá“ mechmi alebo nie. V podstate ide o to, či prechádza na pravej strane z radu–do radu, čo má väčšinou výhodu, že hráč nemusí meniť smer pohybu mechom.... Ale... Sú piesne (a nie je ich málo), kedy práve to „trhanie“ dodá piesni zvukovo ten správny basový doprovod...

Podľa toho čo viem, aj tí hráči, ktorí si nechali prerábať „c“ na „c7“, tak urobili len na tom hornom páre basov. Na tom spodnom páre – tam kde je „F“, však nechali „c“. Pri skúmaniu problému správnosti basov aj v tomto prípade sa musí brať do úvahy fakt, že ak hráč má zvládnutú techniku hry prechádzať na pravej strane heligónky z radu–do radu mal by tomuto prechodu zodpovedať aj prechod na basovej strane (medzi „céčkovym“ párom a „efkovým“ párom). Závisí však od konkrétnej piesne, či však ten prechod je vhodný, či nie je lepšie „zatrhnúť“ mechom – pri tom istom páre basov – a tak dosiahnuť ten správny basový zvuk pre danú pieseň.

Diatonická harmonika je takej konštrukcie akej je – iný tón na tlak, iný na ťah, je preto predurčená na takúto hru a „trhanie“ mechom je pri nej prirodzené. Kvôli správnemu basovému doprovodu sa v mnohých piesňach „trhaním“ dosiahne krajších a plastickejších basových tónov a niekedy sa takto dá zaimprovizovať aj basový prechod.

Odpoveď č.2:
Tón „c7“ sa práve dával v F tonine ako dominantný akord, ktorý pozostáva z tónov (c,e,g, b) to „b“ vytvára „c7“. Ľudová pesnička durová sa najčastejšie hraje v troch akordoch, napr. (F, C, B.). Slabší hráč na heligónke, hrával len na dvoch gombíkoch – jeden basový pár (bas + jeho priznávka/akord). Do druhého radu na tón „B“ ani nepomyslel, a práve to „c7“, ktoré obsahuje tón „b“ mu nahrádzalo čistý subdominantný akord „B“. Samostatný tón v melodickej časti bude dobré znieť aj s akordom „c7“ aj s „b“. Dvojhlás sa musí upravovať. V základnej tonike „C“ alebo „F“ 7-dmičkový akord bude znieť „prechodovo“ a nečisto.

Odpoveď č.3:
Už som „pár“ heligóniek opravil a väčšinou – hlavne tie, ktoré neboli doteraz ešte opravované, mali tie basové akordy takto (ladenie C/F): Pri tlaku mecha je pre bas „C dur“ na priznávkovom gombíku „c dur“. Pri ťahu mecha je na tom istom páre gombíkov „G dur“ a „g7“ ako priznávka. Pri tlaku mecha je pre „F dur“ priznávka „f“. Pri ťahu mecha je na „efkových basových“ gombíkoch bas „C dur a priznávka „c7“. Je to tzv. "dominantný septakord". Tá moja štvorhláska C/F má dokonca jeden tón vynechaný. Správne pri akorde „g7“ majú znieť tóny: g+h+d+f a na mojej je tón „d“ vynechaný – neviem ale prečo? Mám tam ten akord „g7“ v takomto zložení: g+h+f1+g1+h1+f2. Takže g+h tóny sú v malej oktáve a ostatné tóny sú v jednočiarkovej oktáve, až na tón f2 -ten je v dvojčiarkovej oktáve.

Tu sa chcem pozastaviť! Pán Grimm vo svojej „Škole hry na heligónky“ uvádza pri všetkých ladeniach aj septimové akordy na molových gombíkoch. Nemyslím tým molový akord, ale akord na tlak mecha „a dur7 - (a7). Ja som sa s tým ešte u žiadnej heligónky, ktorú som opravoval nestretol!? Tak ako sa píše vyššie, niektoré heligónky, majú všetky akordy len obyčajné - tzv. kvintakordy.





Heligónka sa mi vonku rozlaďuje?

Odpoveď:
Nie je to o tom či vonku alebo dnu. Je to o relatívnej vlhkosti vzduchu a teplote. (Atmosferický tlak v takých tých našich bežných podmienkach nemusíme spomínať.) Teplota a vlhkosť silno ovplyvňujú rezonančné nástroje, harmonika ku nim však nepatrí. Na harmoniku vplýva hlavne zmena teploty. Cítiť to najmä u nástrojov s mosadznými hlasmi (v zimnom období).

Pozor, pocit tzv. "rozladenosti" heligónky je často len subjektívnym. Totiž ináč zneje hlas harmoniky hračovi ak na nej hrá a inak, ak tú istú harmoniku ten istý hráč počúva s určitej vzdialenosti. Každý nástroj má svoje vyžarovacie smerové charakteristiky. Vo vyžarenom prúde zvuku niekde v prostriedku "idú" hlboké tóny, potom stredné a po okrajoch prúdu sú vysoké tóny. Hráč v prvom rade počuje priamo len bočný lalok vydávaného zvuku. Hlavný prúd putuje do priestoru a až potom sa časť odráža od okolitých predmetov/stien naspäť ku hráčovi. A hráč počuje to, čo počuje. Vo voľnom priestore chýba ten odraz a hráčovi sa často zdá, že heligonka hraje "akosi inak".





Čo to je "stoják"?

Odpoveď:
Slovom "stoják" heligonkári označujú konkrétny gombík na heligónke, ktorý hraje aj na tlak aj na ťah jeden a ten istý tón. V 2-radovej heligónke je to spravidla 5. gombík v druhom rade (bližšie k mechom). Pri ladení nástroja C - F je to tón "c" (tlak/ťah). Mnohé, hlavne staršie, heligónky stoják nemajú, no väčšina hráčov si ho tam necháva dorobiť, upraviť. Pre hudobného opravára je to jednoduchá záležitosť a dá sa hravo urobiť na počkanie. Stoják je pre heligónku akýmsi vylepšením a rozširuje možnosti hry.



Čo to je "duvaj"?

Odpoveď:
Duvaj a es-tam patria k základným typom rytmického sprievodu v našich sláčikových a cimbalových ľudových hudbách. V obidvoch prípadoch ide o ľudové, bežne zaužívané a známe muzikantské termíny, ktoré bližšie špecifikujú pohyb sláku (smyka) v hre kontrášov a basistu, s ktorým následne korešponduje aj spôsob úderu paličiek v hre cimbalistu, resp. narábania s mechom v hre heligonkára (harmonikára). Duvaj vystupuje spravidla v dvoch formách, t.j. ako jednoduchý duvaj, alebo delený duvaj. Jednoduchý duvaj znamená hru štvrťových nôt, t.j. dvoch v 2/4-ovom a štyroch v 4/4-ovom takte. Pre delený duvaj je charakteristický 2/4-ový takt so 4 osminovými notami. Pravda, konkrétna rytmická realizácia je vždy iná, má veľa regionálnych podôb ale v zásade je postavená na pevnom viazaní dvojíc nôt a ich osobitom akcentovaní.

Tak jednoducho ľudsky sa dá povedať, že pieseň hranú duvajom hudobníci - kontra, basa, cimbal, hrajú všetci spoločne vždy na dve doby, iba primáš si hrá čo chce :-). Pri heligónke by sa jednalo o hranie a rozťahovanie/stláčanie mecha takisto vždy na dve doby. Dvakrát po sebe stláčať - dvakrát po sebe rozťahovať. (Teda ak heligónka nemá stoják, tak určité časti v niektorých piesňach sa nedajú správne zahrať). Duvaj je najviac rozšírený vo východoslovenských piesňach a na horehroní.

Príklad na duvaj, nevšímajte si rýchlosť zahratia piesne, ale spôsob ako hrajú. Do času 2:25 hrali typickým duvajom, potom es-tamom:
http://www.youtube.com/watch?v=Vp4bF5R8EcU

Na heligónke duvaj vyzerá tak (duvaj je do času 0:48 a potom v závere piesne):
http://youtu.be/aOsAYI5-M6M



Počas hry na heligónke v stoji sa mi stále posúva ľavá ruka pod basovým remeňom

Odpoveď:
Na toto je jeden jednoduchý zlepšovák. Pod remeň je treba upevniť ešte jedno pomocné putko, do ktorého sa pred hrou ruka navlečie a harmonika je potom v podstate "zavesená" na zápästí hráča. Putko je vyrobené z tkaného popruhu, ktoré sa dajú bežne kúpiť v remeselných potrebách. Predávajú sa na bežné metre a sú v rôznych šírkach a farbách. Ako je to urobené, sa môžte pozrieť TU