Vyhľadávanie
Diskusia
Pridať príspevok| JoMi | 24. Marec 2021 |
| Vlado, skús sa nepozerať na noty ako na absolútne hodnoty (ak teda nemáš absolútny sluch, lebo vtedy sa to inak nedá), ale na ich relatívne postavenie v rámci stupnice (väčšina ľudí má práve tento typ hudobného sluchu, tzv. relatívny, čo neznamená, že nedokonalý, ale vníma vzťahy=relácie). Nič hrozné, staré známe do-re-mi-fa...... A potom je jedno, na ktorom rade, alebo v akom ladení hráš. Vzťahy medzi tónmi ostávajú rovnaké. A s ostatným súhlasím, v notách sa dá vidieť aj harmónia, rytmus, frázovanie, náročnejšie postupy/nezávislosť hlasov a pod. | |
| samouk | 24. Marec 2021 |
| v nicku mi vypadlo "k"....suhlasim ze to moze byt narocnejsie a musim priznat ze z toho ze ton znie inak pri tahani ako pri stlacani mam hrôzu a a mozno aj kvoli tomu som sa som sa to neodvazil ani skusit. Ale poznam aj ja jedneho muzikanta co hra skvele na akordeon a heligonka mu ucarovala. Ukazal mi ze nielen na akordeone zahras take veci co sa na heligonke zahrat nedaju, ale ze to (urcite vies preco) plati aj v opacnom garde a to tak ze mi to aj zahral. To ma presvedcilo, nie to ze by mi to len povedal. Takze uz nie som taky zaryty odporca...Svoje nazory som prehodnotil a niektore som si opravil.. | |
| Vlado | 24. Marec 2021 |
| pre samou Heligónka je nástroj, na ktorý sa ja dívam, ako na určitú výzvu. Pokiaľ chcem hrať jednoduché melódie, stačí dvojradovka, pár hmatov, samozrejme mať nejaké to ucho, rytmus a ide to. Pokiaľ, ale chcem hrať veci zložitejšie, tak je jednoduchšie chytiť akordeón, zobrať noty a môžem zahrať vec z listu a na akordeóne je C, aj G, alebo iný tón vždy na rovnakom mieste. Rovnako sú tam všetky poltóny a taktiež ľavá ruka obsahuje všetky tóny. Naviac akordeón pekne ladí a netrápim sa s mechom. Keď ale chcem zahrať na heligónke zložitejšiu vec (napr. českú klasiku - polky, valčíky, tak takmer vždy potrebujem trojradovku a rovnako stlačím gombík a neviem či je to C, alebo Es (už aj podľa ladenia heligónky), naviac dnu, alebo von iný tón, tak to z listu nedám, ale si musím pekne odčítať príslušný tón podľa rozpisu jednotlivých ladení a vlastne sa učím nejaké hmaty. Jasné, že časom človek získa určitú rutinu, že si vie predstaviť aj na gombíkoch aké sú to tóny v danej stupnici. Dokonca ja si pri hraní na heligónke predstavujem klaviatúru. Ja nie som zástancom učenia sa na heligónke podľa čísiel i keď je to na začiatku jednoduchšie a mal by to asi skúsiť každý, pretože žiaci sa učia pesničky a to je dobré povzbudenie do ďalšieho učenia, ale pokiaľ sa učím hrať podľa nôt, tak tam vidím aj dĺžku doby (frázovanie), tercie, kvinty, tóny v stupnici atď. a týmto spôsobom sa podstatne lepšie učím ovládať nástroj, čo sa mi neskôr vráti. (Tej hudobnej teórie tam až tak moc netreba.) Z môjho pohľadu je hrať (ťažšie veci) na heligónke náročnejšie, ako na akordeóne a to bola tá výzva, prečo heligónka a ako napísal JoMi, naraz hrajú až štyria muzikanti a počuť ich tam viac, ako keď hrám na akordeóne. Hlavne ten bas a to také zvláštne rozladenie nástroja (tremolo). Nie je to dokonalosť, ale to je to čaro heligónky a možno aj preto ju majú ľudia radi. | |
| samouk | 24. Marec 2021 |
| No, u nas folklor zije hlavne podiovymi vystupeniami, ale ja uz roky na amfiteatre nechodim, ale mocem sa pomedzi stanky a pocuvam take nahodne zoskupenia, lebo tam je viac spontannosti a tvorivosti ako na podiach a nie je tam ta strojenost ...Samozrejme tym nechcem zhadzovat folkloristov co si nacvicia pasmo a chodia s nim po vystupeniach... Naposledy som zazil nieco take spontanne v r. 2019 na Gazdovani v Hrinovej . 4 heligonky a viacero nahodnych spevakov .... Take nieco mam rad. Som si to aj nahral na mobil a doma som si to hned musel zahrat, lebo tam vytiahli take pesnicky co som nepoznal .. :) NO a na take stretnutia ako si Ty bol pozvany by zial mna nemali dovod zavolat ..To mas stastie... | |
| JoMi | 24. Marec 2021 |
| Také podujatia sa donedávna konali. Akési stretnutie heligonkarov bez verejnosti, či samotné zakulisne aktivity bez vystúpenia na pódiu. Niekoľko málo krát som mal tú česť byť pozvaný. | |
| pre rýchlika | 24. Marec 2021 |
| Ta si najpeknejší , najmúdrejší, najvzdelanejší, len keď ťa videl pes tak si sadol aby si mu do riti nevliezol. | |
| samoukj | 24. Marec 2021 |
| To bola otazka na Peta , ale myslel som stretnutie a take spontanne hranie a spievanie, popijanie piva a lebo inych napojov a tak ... asi mam uz po krk youtubovych videiiii :) | |
| rychlik | 24. Marec 2021 |
| definuj, co to je jam session a co si pod tym predstavujes? | |
| samouk | 24. Marec 2021 |
| prisiel by som sa pozriet :) | |
| samouk | 24. Marec 2021 |
| Ano to je ono, ale chapem tento postoj a nechcem znovu nastolovat temu obmedzenych moznosti vasho oblubeneho nastroja, to tu uz bolo parkrat uzavrete... Konieckoncov, presviedcat posluchacov aj muzikantov treba hrou nie recami... Ozaj, rozmyslal si uz nad tym ze tychto diskutujucich zavolas na nejaku jam session ? | |
| Šimon | 24. Marec 2021 |
| pro samou Nejsi asi sám komu tam ledacos chybí, ale s tím se musíme smířit, je to lidový nástroj harmonicky jednoduchý pro ty co si po práci jen tak pro potěšení zahráli. Většinou to byli a věřím že i dnes to jsou mnozí lidé bez hudebního vzdělání, a tento jednoduchý nástroj jim umožnil nějak se jednoduše muzikou pobavit a odreagovat se od asi těžšího života než máme my. Ale v šikovných rukou i tento nástroj dokáže krásně zahrát i složitější kousky. Samozřejmě má to svůj strop. Myslím si že všichni víme proč máme tento nástroj rádi se všemi jeho plusy a mínusy. Pokud chceme být heligonkáři tak se s tím prostě musíme smířit. Myslím si že většina repertoáru který je od běžného heligonkáře očekávám tento nástroj zvládne. Nedávno jsem dostal nabídku učínkovat v divadle v muzikálu Podskalák kde jsou Hašlerovy písničky. Pokud měly být vybrané písničky hrané tak jak je autor napsal a ne v "lidovém" provedení, tak to bohužel heligonka harmonicky nezvládala a musel místo mne přijít hráč na akordeon. Tak to je a nic na tom nezměníme. | |
| Peter | 24. Marec 2021 |
| To sú na tie cigánske spôsoby doprovodu piesni, že?... Mne sa to oveľa viac páči, než taká ta teoreticky presná muzika. Ale v rámci zachovávania "dedičstva otcov" to dáko oželiem a zostávam pri hudobne obmedzenej 2-rádovke. :-) | |
| samou | 24. Marec 2021 |
| chalpi mne osobne na heligonke budu vzdy chybat mimotonalne akordy a tie zlozitejsie spetimy, zmensene septimy a nonakordy, takisto zvascene a podobne..Bez toho je niektore piesne tazko zahrat. | |
| pre Petra | 24. Marec 2021 |
| Pridávam sa, vyjadril si to vynikajúco | |
| JoMi | 24. Marec 2021 |
| V nedeľu v relácii Kapura bola reportáž o J. Krahulcovi. Okrem iného sa vyjadril, že v heligónke sú zahrnutí traja muzikanti - primáš kontráš aj basista (k tomu spevák). Ja som už dávnejšie hovoril to isté, akurát vzhľadom na štýl hry v našom regióne (viac dvojhmatmi, ako ciframi) som hovoril prím+sekund (prvý a druhý hlas) na pravej strane a kontra+bas na ľavej. Teda až štyria muzikanti, teda celá kapela v jednej skrinke. Plus možnosť spevu. Lebo napríklad pri hre na dychových nástrojoch nie je možné súčasne aj spievať a aj pri štandardnom držaní sláčikového nástroja (husle, viola=brača=kontra) pod bradou sa spieva ťažšie. Akordeón a heligónka tak v 19. stor. vytlačili (značne konkurovali) tradičným kapelám s väčším počtom členov (živiť, napájať a platiť 3-5 muzikantov bolo pre objednávateľa nákladnejšie ako pri 1-3 členoch). V tých tradičných kapelách úlohu basového nástroja môže zastávať kontrabas (ako aj Peter píše), ale (okrem tradičných ľudových nástrojov domácej výroby) tiež malá basička (zvyčajne upravené violončelo). V dychovej hudbe je to tuba, resp. heligón, prípadne fagot (v klasickom dychovom kvartete-kvintete) vs. pozauna (bas-barytónová), prípadne eufónium=barytónový roh, výnimočne baskrídlovka=tenorový roh. Bas je v princípe najnižší tón daného súzvuku, môže mať však rôznu výšku (skôr hĺbku) a farbu. A v tomto vidím paralelu medzi klasickými akordeónovými, holegónkovými-barytónovými hlasmi a skutočnými heligónmi. Hoci neznejú rovnako, vždy zastupujú úlohu basu. Tradičný (symfonický) orchester sa naozaj skladá PREVAŽNE z jednohlasných nástrojov (ako píše Peter), ktoré ďalej svojimi súzvukmi vytvárajú harmóniu a svojou polohou zastupujú príslušný hlas. Okrem nich sa však do zostavy počítajú aj nástroje, ktoré môžu hrať akordicky, prípadne aj samé plnohodnotne zastúpiť všetky hlasy: klavír, organ, harfa a HARMÓNIUM, čo je v podstate akordeón (mechy, hlasy), len v inej skrinke s jednou klaviatúrou pre obe ruky (ako klavír), zvukovo sa však samostatne prepínajú registre v pravej a ľavej polovici. Niekedy býva aj dvojmanuálové, prípadne aj s pedálovou (nožnou) klaviatúrou. Vtedy už treba na pohon mechu ďalšieho človeka (alebo motor)- štandardne si na harmóniu hudobník pumpuje vzduch nohami. Teda zvuková farba akordeónových hlasov sa v orchestri NACHÁDZA (Podobne ako tam nie je gitara, ale harfa- podobná farba zvuku). Harmónium sa však do orchestra dostalo až v období romantizmu, teda v 19. storočí, čo súhlasí s obdobím rozšírenia používania rôznych druhov harmoník. Klasický (skôr klasicistický) orchester ustálil svoje zloženie v 18.stor., hoci aj predtým existovali rôzne zostavy, aj neskôr dochádzalo k zmenám-dopĺňaniu ďalších nových nástrojov, strojov, zvukových efektov (napríklad delo, či nákova). Harmónium existuje (okrem rôznych registrov) v prevedení tzv. nemeckom a americkom. Nemá to nič spoločné s krajinou výroby konkrétneho nástroja, ale skôr s princípom. Podobne ako šachtový akordeón, aj harmónium má "usmerňovač vzduchu", teda vzduch cez hlasy prúdi len jedným (rovnakým) smerom. Avšak jeden model (tuším nemecký) je pretlakový- vzduch sa do hlasov tlačí a druhý je podtlakový- vzduch sa cez hlasy nasáva. Heligónka (a bežné akordeóny) pri hre využívajú obidva princípy (pretlak-podtlak=tlak-ťah). Keď sa však pozornejšie započúvame, zistíme, že teoreticky rovnaký tón neznie tlakom a ťahom úplne rovnako. Nie je to však spôsobené nerovnakým naladením jednotlivých jazýčkov, ale práve smerom prúdenia vzduchu+rezonanciou zvukovodov. | |
| SMX | 24. Marec 2021 |
| Peter vyjadril si to veľmi výstižne a presne. Ešte k tým starým nástrojom - bolo tu už toho popísaného mraky. Ja si ale stále myslím (a nie som asi sám) že veľa heligoniek od starých českých majstrov má také zvukovokrásne a zvláštne podanie ktorému sa ani nové kvalitné nástroje nevyrovnajú. Nechcem polemizovať prečo je tomu tak. No pre tých trochu romanticko-mysticky založených (ako som a ja) je to možno aj tým že za dlhé desaťročia prešli mnohými hráčmi a každý v nich zanechal kúsok svojej duše. No a nové nástroje to ešte len čaká a len čas ukáže ich ozajstnú kvalitu. Samozrejme, tieto staré nástroje musia byť po mechanicej sránke v slušnej kondícii, pretože osobne mi napríklad vadí plieskanie gombíkov a rôzne mechanické pazvuky. Sám som si ako začiatočník jedného starého ale zrenovovaného Hlaváčka zaobstaral. Neviem sa jeho malebného hlasu nabažiť. | |
| Ošo | 24. Marec 2021 |
| Zdravím. Dostala sa mi do rúk heligonka Kebrdle z obdobia 1925-1930. Je to trojrad - dvojhlas v perleti. Našiel by sa niekto, kto by ju vedel zhruba ohodnotiť? Podrobnejšie info a foto pošlem mailom. Ďakujem. | |
| Kontakt: karabinjozef@gmail.com | |
| Peter | 24. Marec 2021 |
| Aby sme sa ujednotili: Všeobecným pojmom HARMONIKA ľudia nazývajú všetko to, čo vyzerá ako "harmonika" :-), teda nástroj čo má klávesy, alebo gombíky a hraje sa na ňom pomocou rozťahovania/stláčania mechu. Až pri ďalšom členení, ľudia, ktorí problematike rozumejú viac, rozdeľujú harmoniky na akordeóny, klávesovky, chromatiky, diatonické, a pod... Prečo harmonika nie je súčasťou orchestra? Podľa mňa preto, lebo orchester je v podstate zložený zo skupiny "individuálne" znejúcich nástrojov. Pri spoločnom hraní je to potom súzvuk rôznych "individuálnych zvukov" a takto tvoria výsledný zvukový produkt. Harmonika má svojím spôsobom v sebe zabudované už (min.) dva nástroje. Jeden je v pravej strane a druhý v jej ľavej basovej strane. Už sama o sebe je takým maličkým "orchestrom". Načo by teda mali obsadzovať do riadneho orchestra harmoniku, keď napr. pravú stranu harmoniky oveľa hodnotnejšie zastúpia iné nástroje orchestra a takisto ľavú stranu harmoniky nahradia basové nástroje orchestra? Všimnite si napr., že keď sa niekde v nejakom orchestri predsa len objaví harmonika, tak hráč spravidla nebude hrať na oboch stranách harmoniky. Bude hrať alebo na pravej strane, alebo na ľavej strane. Tú druhú stranu harmoniky zastúpia iné nástroje orchestra. Z tohto pohľadu je preto heligónka oveľa komplexnejším nástrojom než taký akordeón. V nej totiž podstatne výraznejšie počuť dva nástroje - z pravej strany jeden sólový a z ľavej strany basový, doslova kontrabas, plus kontrový. A presne toto je poslanie harmoniky - presne kvôli tomuto je tak obľúbená pri bežnej ľudskej zábave. Totiž s jedným harmonikárom, s jednou harmonikou prišli medzi ľudí viaceré nástroje :-) . | |
| Palo | 23. Marec 2021 |
| Je to myslené, prečo nie je súčasťou orchestra - nikdy nebola zaradená do skupiny orchestrálnych nástrojov. Neriešme typ (diatonické, chromatické, gombíkové, klávesové). To, že existujú hudobné skupiny zložené z harmoník, prípadne že niektorí hráči si sólovo zahrajú s orchestrom, je iná vec. Samozrejme, že výrobca ponúkne najvyšiu možnú kvalitu pre profesionálnych hráčov. Ale zatiaľ v žiadnom orchestri nie je harmonikár (akordeónista) ako člen orchestra. Môj názor, je ten, že zvuk ktorý je tvorený vybrovaním jazýčka, nemá ten správny jemný zvuk aký vydávajú iné nástroje (dychové, sláčikové) a to vylučuje harmoniku z obsadenia v skupine orchestrálnych nástrojov. | |
| JoMi | 23. Marec 2021 |
| Hoci akordeón (klasický) nie je súčasťou štandardného symfonického orchestra, môže s ním vystupovať ako sólový nástroj. Nehovoriac o tom, že existujú samostatné akordeónove orchestre. V jednom ak druhom prípade spolu so sólovou hrou umožňuje hru naozaj na najvyššej úrovni hru v podstate všetkých žánrov. | |
