Vyhľadávanie
Diskusia
Pridať príspevok| Jano | 3. Máj 2016 |
| Prepac, ty si ale primitiv, a teba videl kto, kde? Keby si bol podpísal svoj prispevok plnym menom a kontaktom, tak ok, aletakto si iba obycajnym hlupym a podpichovacom | |
| pre rychlik | 3. Máj 2016 |
| ty vševed ,...... a nikto ho nikdy nevidel a nepočul | |
| rychlik | 3. Máj 2016 |
| iba do urcitej miery mas pravdu. Neobhajujem teraz "odbornikov", ktori napr. s durovymi basami odohraju molovu piesen, ale iba samotna teoria hrania nestaci na hranie mnohych regionalnych piesni. divil by si sa, ake basy je nutne davat do niektorych piesni, ake rozklady robit, aby to bolo regionalne spravne. a pritom casto je to proti hudobnej teorii, no dobre to zneje, tak to to chcu domaci domorodci. | |
| JoMi | 3. Máj 2016 |
| Pre Isao a spol. Martinov systém je dobrý, prehľadný a relatívne jednoduchý. Vhodný pre samoukov. Funguje, to je hlavné. Na druhej strane je autonómny. Teda funguje len na heligónkach. Aj to nie na všetkých. O inom nástroji ani nehovoriac. Skús napríklad 19, alebo 23 gombíkové. Alebo CLUBku. Hra tej istej piesne na inom rade vyžaduje prepis do novej tabuľky. Vedie k šablónovitej hre. Všetci Martinovi žiaci hrajú rovnako. Dobre, ale na jedno kopyto. Práve svojský štýl je vo folklóre typický. Ak to niekomu vyhovuje, nech sa páči. Ale netvrdte mi, že negramotnost je tá správna cesta k úspechu. Teóriu sa síce treba naučiť, ale investícia sa vráti. Z dobrého notového zápisu potom zistíš, ktorý bas a ktorý pohyb mechu aj protichod. Na každom type heligónky, v každom rade, každom ladeni. Plus možnosť spevu a hry na hociktorom nástroji. Ale to treba pochopiť hudbu ako systém, nielen noty ako absolútne hodnoty, skôr ich relatívne vzťahy. Pol roka-rok štúdia. Pre školeného muzikanta na inom nástroji jeden večer na zjednotenie pojmov. A samozrejme, cvičenie na nástroji. A beriem, že mnohí to nepotrebujú. A stačí im Martinov repertoár. | |
| Miro S. | 3. Máj 2016 |
| Veľmi dobrá východniarska kapela, vynikajúco rytmická, hrajúca krásne východniarske a rusnácke molové pesničky. BRAVÓ!!! | |
| Pesničkár | 3. Máj 2016 |
| Aby sme len učebnice nehanili či nechválili. Od p. Vránu pribudol na youtube krátky záznam z Oravskej Lesnej. Mal som možnosť byť tam naživo, ale i takto na videu je to jedno z najlepších vystúpení aké tam odznelo, aj keď to nie je čistá heligonka. Potlesk a vďaka umelcom a špeciálne base za výdrž a odhodlanie odohrať to :) https://youtu.be/gK4gOSMzN5k | |
| Šimon | 3. Máj 2016 |
| pro "." To jsi mi napsal z duše. | |
| Šimon | 3. Máj 2016 |
| pre Šimona Hraji tak jak hraji, vím jak hraji, hraji rád, baví mě to a to je nejdůležitější. Ostatní jde mimo mě. | |
| Peter | 3. Máj 2016 |
| O spôsobe, aký Martin zvolil na zápis piesni môžeme diskutovať, ale na druhej strane si aj ja myslím, že tie jeho publikacijky sú zatiaľ najlepším materiálom, s akým môžu samoukovia začať hru na heligónke. | |
| . | 2. Máj 2016 |
| No, môj názor ten kto hrá na piatich gombikoch nepochopí nikdy o čom sú tie M.Č.knižôčky to je jasné.Budme pyšný že tu toho Martinka máme a samozrejme nikto nikoho nenúti nech hrá podĺa jeho knižiek.Ja osobne ich odporúčam každemu. | |
| Marián J. | 2. Máj 2016 |
| Griffschrift možno Martin Č.nevymyslel,ale určite ho zjednodušil,lebo systém aký používa Puchmertl,alebo Grimm,alebo ako sú zápisy piesní pre heligonku na Pesničky Orava ma nejako neoslovili.V Martinových zápisoch je jednoznačne napísané ktorý bas,alebo ktorý gombík ako dlho držať stlačený,na koľko taktov,jednoznačne rozpísané basové prechody,ukončenia piesní atď.Jednoducho jednoduchšie. | |
| rychlik | 2. Máj 2016 |
| ten zapis - grifsift nevymyslel Cernansky, ale prisli na to uz davno pred nim a dodnes sa s uspechom pouziva. U diatonickej harmoniky je to jediny spravny sposob zapisu, presne kvoli tomu co bolo napisane nizsie. Kedze mas v diatonickej viac gombikov s rovnakymi tonmi, ale s rozdielnym smerom mecha, ako by si si vyberal ten spravny gombik, keby si mal iba standardny notovy zapis? | |
| JoMi | 2. Máj 2016 |
| A zasa sme pri zápise. Zložitejší sprievod- cifry, basové figúry je dobré zapísať. Naučiť a potom odložiť zápis a hrať. Uchom sa dá pochytiť kostra skladby. Naši predkovia boli negramotni a nemožno im to mať za zlé. Taká bola doba. A tiež vedeli krásne rozprávky a príbehy. Lenže, ak ich nikto nezapísal, umreli spolu s nimi. Ústnu tradíciou dochádza k deformácii. prečo by to v hudbe malo byť inak? Prečo by malo byť lepšie učiť sa naspamäť a podľa sluchu? Zapísané skladby majú aj 500 rokov a stále sa dajú hrať. Kollárove Narodnie spievanky nemajú ani 200 a máme z nich len texty. Melódie sú nenávratne stratené. Ak z nich aj niečo ostalo, je to zdeformovane. | |
| isao | 2. Máj 2016 |
| pre jomi na Martinových prepisoch je úžasné to, že človek nie celkom fundovaný v notových zápisoch a teoretický analfabet by si rád zahral na takej malej harmoničke, čo musí byť jednoduché- ve´d videl v televízii,že na takom čude hrajú aj decká. Ouvej- nie je to jednoduché , takmer vždy máš aspoň dve možnosti, aby dvojhlas znel rovnako raz ke´d hráš von a iné klapky pri tlaku. . Pri akordeone znamená, že tieto dve klávesy budú hrať vždy rovnako TJ Na tejto klávese mám vždy ten istý tón KTORý JE V NOTáCH TU. Aj basový gombík stlačený má vždy ten istý tón, u heligonky nie. Takže aj hra podľa nôt má aspoń dve alternatívy a obe sú limitované basmi- teda tieto dve klapky, alebo tieto dve klapky tak, aby so mal správny bas. A toto rieši Martin jednoducho takmer geniálne, správnym prstokladom a pohybom mechu a "požičiavaním si tónov " z iného radu čo má inú stupnicu a to všetko pre človeka, čo nepozná noty, ale vie napočítať do 11,A napíše to prehľadne na papier a priloží CD, ako to má znieť. Ked´sa to naučíš zahráme si spolu. T y na heligonke a ja z CD. | |
| JoMi | 2. Máj 2016 |
| Pre Petra Viem, o čom hovorím-píšem. Začínal som tiež bez not. Asi dva roky som hral. Aj verejne. A myslím, že obstojne. Na gitare, kde sa tiež inak značkuje a z not hrá málo. Potom som sa dostal k notám a dodnes som vďačný človeku, ktorý mi to vysvetlil. Naozaj pri hre človek nerozmýšľa nad notami a hrá spamäti, alebo podľa sluchu, alebo to má v prstoch. Len postup učenia je opačný, ako uvádzaš. Najprv treba predlohu skladby, bez not sa hrá až potom. A tá predloha je nejako zapísaná- systémov je viac, noty sú zatiaľ celisvetovo univerzálne medzi všetkými nástrojmi. Aj hra spamäti je zapísaná- v hlave. Lenže podľa sluchu sa nenaučíš skladbu, ktorú nepoznáš, len sa ti napríklad páči text. Jedine nájsť človeka, ktorý ti ju dostatočný počet krát bude hrať. Alebo nahrávku a dokola počúvať. Keď máš zápis, hneď vieš, čo máš robiť. A keď si nechodil do školy- tiež si rozprával. A neuvažoval si nad písmenami a vybranými slovami, alebo vetnými členmi. Krátku básničku si zvládol. Skús sa ale naučiť naspamäť napríklad cestnú vyhlášku, ale bez písmen a akéhokoľvek iného zápisu. Dá sa to, ale koľko to bude trvať? To isté platí v hudbe. Krátku pesničku väčšina ľudí zvladne. Množstvo pesničiek je individuálne- rôzni ľudia, rôzna pamäť. Skús ale udržať v hlave napríklad 10-15 minútový hudobný kus, ktorý nemá text. | |
| karol | 2. Máj 2016 |
| som zvedavy či vieš basové figúry a rozkladať tony ty chytráku alebo velky maly furt dokola vrzúkať sa to nedá pocuvať na tých videách | |
| 2. Máj 2016 | |
| A čo také extra je v M. Č. publikáciách, čo by malo patriť iba jemu? Aký spomínaný "rukopis" tam je? Sú tam len zapísané pesničky tak, ako sa majú správne zahrať. Kto dobre hraje na heligonke, tak tie pesničky zahraje presne takisto bez ohľadu na to, či má alebo nemá tie publikácie. | |
| pre šimona | 2. Máj 2016 |
| škoda Šimon že to neni viacej poznať na tvj hre tie Martinove knižky | |
| Peter | 2. Máj 2016 |
| V zásade máš pravdu, ibaže sa treba zamyslieť nad poslaním Martinových publikácií. - Sú určené na základné zvládnutie nástroja. Ďalšie rozvíjanie hry je už na každom hráčovi. A noty? Kamarát, o čom rozprávaš? :-) Garantujem Ti, že 90 % heligonkárov (aj to som povedal málo) noty nepozná, ale ani nepotrebuje poznať. Hrajú podľa sluchu. Musíš to poznať aj podľa seba, že keď začínaš s nejakým nástrojom, zo začiatku aj premýšľaš o jednotlivých tónoch,... skúšaš, trénuješ,... no časom sa zrazu dostaneš cez pomyselnú hranicu a hraješ "aicky", bez premýšľania nad notami... A myslím, že takto to má byť. | |
| JoMi | 1. Máj 2016 |
| K učebniciam M.Č. Sú celkom dobré najmä pre samoukov, ktorí nehrajú na inom nástroji, ani sa inak hudbe nevenujú, len na heligónke. Na druhej strane ponúkajú iba jedno (hoci správne) riešenie hry konkétnej piesne. Ďalej je muzikant limitovaný repertoárom skladieb zapísaných v tomto systéme. Na inom nástroji sa podľatoho hrať jednoducho nedá, dokonca ani na niektorých modeloch heligóniek- aj keď Martin vybral ten najbežnejší. Kvôli spevu (a inému ladeniu nástroja) je niekedy lepšie pieseň hrať na inom rade. A to zasa treba novú tabuľku s hmatmi. Osobne preferujem hru z nôt (hrám na aj kadečom inom). V praxi ale pozerám na postavenie noty v rámci tóniny, nie na jej absolútnu polohu. A potom sa dá hrať z rovnakých nôt v hociktorom ladení, na hociktorom rade. Ale tam treba trochu teórie a notopisu. To sa dá ale zvládnuť za pol roka-rok. Myslím, že heligónkari sa tomuto nástroju (učeniu hry) venujú dlhšie, preto sa oplatí pochopiť princíp fungovania hudby. Potom môžu hrať vlastným štýlom. Martinov štýl je úžasný, ale.... ako bolo napísané inde ľahko rozoznateľný- šablónovitý: Martin, alebo niekto z jeho školy. | |
