Vyhľadávanie
Diskusia
Pridať príspevok| vdaka čadčan | 24. Júl 2011 |
| to je presne ten štýl.... akurát, možno sa mýlim ale tieto ťahavé piesne sú zrejme najmä z Bretonska, tam by si asi mistral marne hľadal, ale to je len detail a navyše ani som si nie istý či sa nemýlim. ale ano, romantika v úzkom kruhu, tam je miesto pre tieto skladby. je to krasa, vdaka este raz | |
| medveď | 24. Júl 2011 |
| Bol som na tom linku, pozrel a vypočul odporúčanú aj iné skladby. Zaujala ma írska Old dirty town, klikol som si aj na jej hranie na jednoradovke, kde som videl remeň na pravom palci. Zaujímavé. Už som to videl aj predtým, je to staršie riešenie ako naťahovať mech. | |
| Čadčan | 24. Júl 2011 |
| Ak sa Ti páčia melódie z francúzskych filmov o námorníkoch, určite poznáš túto pieseň. Je zo seriálu, ktorý bol v Slovenskej televízii asi pred trinástimi rokmi. Ja som si ju vtedy veľmi obľúbil a výnimočne ju hrávam len svojim najbližším, keď mĺkvo pozeráme do ohňa a clivota opantáva ako pavučina naše duše.. Raz by som si ju ale chcel vypočuť od nejakého francúzskeho náturistu v Provensálsku - nad hladinou duje mistrál, rybárske lode kotvia v prístave a ja s pohárom červeného vínka posedávam v maličkej kamennej dedinskej krčmičke a načúvam. Je to dosť intímna pieseň, svedčí jej ticho, úzky kruh vnímavých poslucháčov, nostalgia... Je to taký protiklad kankánu, nehodí sa na estrády alebo na producírovanie sa pred zaplnenými sálami. Ja sa s ňou najlepšie cítim sám. http://youtu.be/pA17a5Xr450 | |
| i | 23. Júl 2011 |
| dozvedel som sa o folklóre, krojoch, poľovaní na diaviaky palicou, koho porodilla vlčica ,o ľudskej zlobe, menej o heligonkach, teraz si pripadám ako v čakárni u psychiatra...čo keby sme sa chovali dospelo a ako ľudia, čo majú spoločné záujmy v oblasti folkóru a nie ako kofy na trhu... | |
| pre Čadčana | 23. Júl 2011 |
| prosim ta, mozes mi dat link odkaz, zdroj kde najdem nejake tie stare francuzske namornicke piesne co spominas v jednom z prispevkov nizsie? Nerobim si srandu, vazne sa mi ta hudba paci ale poznam ju len z utrzkov zo starych fr. filmov, neviem ani co si mam dat na youtube vyhladavat aby som sa k nim dopracoval. vdaka | |
| otázka | 23. Júl 2011 |
| Marcin, už ste traja, možno v mariaši by Vám to išlo lepšie, ved heligonka a hra na nej je asi náročnejšia debata musíš byť trocha erudovaný, aby sa dalo kvalifikovane hovoriť. Leúpšie a lahšie je brízganie. Teraz ste usvedčili všetkých aké je Vaše dedičstvo.Pochválte sa svojím najbližším ako kvalifikovasne hovoríte "možno" sa Vám aj ujde uznania. | |
| otázka | 23. Júl 2011 |
| presne som čakal takú odozvu aká je, ohlásili sa tí, čo iné nevedia ,len hrubosti, ponižovať , ubližovať. Ja a ani nikto nemôže za Vašu nedocenenosť, neuznalosť ste si sami vinní. Prejavili ste veľmi významnú mieru Vašej inteligencie. Čím hrubšia Vaša odozva, tým sa viac otvárate svetu ale v negatívnom zmysle. pseudon."Medveď" - to je hrubá dehonestácia tohto krásneho zvieraťa.Adm. nikto ti nedal právo byť najmúdrejší nevyplýva to z práce ktorú vykonávaš. A úvaha čo ked nie je to zisťovanie IQ , ale padá to do oblasti psychiatrie. Kludne ma nazývajte ako chcete, veď bolo povedané, že každý má právo diskutovať. A netvárte sa anonýmne Vaše okolie Vás veľmi dobre pozná, lebo vtáka po perí človeka po reči. | |
| arny | 23. Júl 2011 |
| Zdravím Slovenské heligonkaře i též přiznivci hraní na heligonku a též posluchači heligonek .Chci vás upozornit na setkaní heligonkařu dne 13. 8.2011 Hořovice.Jako každý rok se zde sejdou heligonkaři Čech ze Slovenska i jiných zemi.Koná se soutěž hraní na heligonku. Též burza starších heligonek.Možno koupit i nové kvalitní heligonku z Hořovic . | |
| Kontakt: arnost.50@seznam.cz | |
| Peter | 23. Júl 2011 |
| Vítame medzi nami psychológa "otázku". V jednom jedinom máš kúštiček pravdy... ešte toto, aby môj názor nebol dominantný... - veď som admin :-) | |
| Kontakt: peter@seman.sk | |
| medveď | 23. Júl 2011 |
| Dakedy, keď šiel gazda orať, potreboval koňa. V Krupine somára. Vznikla otázka, je "otázka" somár, či kôň? Ospravedlňujem sa za hrubosť, hovorí sa na hrubé vrece - hrubá záplata. Tak, nech aj on rozumie. Na tie hlúposti, čo popísal, nehodno reagovať. | |
| Marcin | 23. Júl 2011 |
| Ďakujeme poprednému českému psychiatrovi doktorovi Choholouškovi ( otázka ) že sa zapojil do našej diskusie a hĺbkovou sondou odhalil duševný profil diskutujúcich. Ale taká chybná diagnóza sa mu pritrafí maximálne raz sa desať rokov :-((((((((((((( | |
| otázka | 23. Júl 2011 |
| pre "Petra " nie si taký zlý akým sa robíš, máš velikú chybu a to tvoj názor musí dominovať, kto sa len odváži povedať niečo iné tak máš 100 argumentov ako ho zhodiť, a zatlačiť najlepšie pod čiernu zem. Máš nejaké vedomosti, ale sú chabé na to aby si nimi presvedčil niekoho, je to len tvoj subjektívny názor. Prevažne žiješ vo svojích pocitoch a domnienkách.Uvolni sa a posaď sa do doby v ktorej žiješ. Múdrosťou iných sa zadarmo učíš a to si váž.Do riadkov ktoré si napísal si vsadil aj časť nenávisti a zloby. | |
| otázka | 23. Júl 2011 |
| ani ma tak nezaujímajú historické skutočnosti o vzniku heligonky alebo o vzniku folku ako takého. Viac skúmam charakterové vlastnosti diskutérov a dovolím si povedať, že pod pseudonýmom : " Čadčan " je človek znalý veci a hovorí vecne s prehľadom. Z jeho riadkov nesrší nevraživosť ale rokmi skúsená múdrosť. Naproti tomu : "medveď" je človek arogantný , nevzdelaný, spoločenský neuznávaný a odborne hlboko v staroveku. Na tejto stránke si lieči svoje haluciodné bludy a celú svoju energiu míňa na to, aby rozvíril hladinu, spoločenské bahno je mu najbližšie. Mal by sa zamyslieť a najlepšie aje na jeho výplody vôbec nereagovať, prestane sám a tým mu celá verejnosť pomôže v naprávaní jeho psychiky. | |
| Čadčan | 23. Júl 2011 |
| Oprava prvej vety môjho posledného príspevku : Dnes SOM napísal ... | |
| Čadčan | 23. Júl 2011 |
| Dnes napísal, že fajnšmekri si môžu na heligónke skúsiť zahrať srbské či argentinske tangá - z toho vyplýva, že tvrdím, že heligónka je nástroj určený výhradne pre slovenské ľudové piesne ? Ja skôr tvrdím, že tomu, čo heligónkar hrá, by mal v prvom rade rozumieť. Nepozdáva sa mi preto veľmi prístup, keď vie nejaký 15-ročný mládenec zahrať na heligónke 15 skladieb, z toho je desať skladieb cudzokrajných a tých zvyšných päť sú slovenské ľudové piesne, ktoré tiež ale hrá koncertnantným štýlom. ( tu neviním mladíka, ale dospelého, ktorý ho vedie ) Prípadne prístup, keď si kúpim CD heligónkara z opačného konca republiky, prispôsobím si slová piesní, častokrát aj spôsob hry ( keď nezvládam ten originálny ) a o dva týždne s tým výjdem na pódium tváriac sa bohorovne. Bol som na heligónkarskych prehliadkach v Rakúsku a v Poľsku. Nebol tam ani jeden slovenský účinkujúci, preto som tam nepočul ani jednu slovenskú pieseň - každý si hral svoje -tak to bolo v poriadku. Na zraze v Rakúsku hrali dvaja heligónkari z Českých Budějovíc - zahrali štyri krásne české piesne ( tri ľudové + jednu Vejvodovu skladbu ) a zožali veľký aplauz.Práve preto si ich obecenstvo cenilo, lebo sa predviedli tým, čo je im vlastné, čomu rozumejú. Tým spestrili prehliadku, lebo boli svojskí. A to ide. Dnes je aj v mestských folklórnych súboroch taký trend - nie že si napríklad ľudová hudba súboru Váh z Liptovského Mikuláša nacvičí piesne z liptovského Važca. Oni si ich nacvičia aj rovnakým herným štýlom, ako ich hrávala važecká hudba nebohého primáša Lacka-Banga. A keď nacvičia piesne z liptovskej Černovej, hrajú ich štýlom černovskej muziky Ferdinanda Komu. To sa cení, keď dosiahnu ten hutný zvuk, akým hrávali muziky pre päťdesiatimi rokmi. Nie som spiatočník, ktorý je proti vývoju. Ten musí byť. Sú však veci ( kostoly, kroje, výtvarné umenie, manželstvo .... ľudová pieseň ), ktoré mám oveľa radšej v tradičnej, konzervatívnejšej polohe. | |
| isao | 23. Júl 2011 |
| pre (.) je nepekné a nie múdre hovoriť o skladbách, pri ktorých sa bavili naši rodičia, že sú repeťácke. V čase popularity týchto skladieb nebola televízia na Slovensku a okrem týchto skladieb sa hrali budovateľské pochody a častušky, prípadne operetné speváčky penzijného veku spievali " folklór". Takže pejorácia nie je na mieste ... | |
| medveď | 23. Júl 2011 |
| pre nick - otázka, A ty čo šuhajko, zobudil si sa zo zimného spánku? Nečítaš diskusiu? Alebo dáku inú a teraz reaguješ na čosi, čo neexistuje? Práve je diskusia o hraní umelých piesní. Nie ľudových. Tých 5 bodov si si vycucal z prsta? Veď nikto okrem teba nevravi, že sa na heligónke majú hrať len ľudové piesne. Možno nezahrám, ba možno ani nezaspievam vždy rovnako.. ba hej, ak to nahrám na CD, no a čo? V banke mi raz nechceli prijať peniaze, lebo vraj môj podpis nie je môj! Život je zmena. A tie rozprávky, čo uvádzaš, prepáč, nič moc. Nepíš, čítaj, lepšie urobíš! | |
| Peter | 23. Júl 2011 |
| Zareagujem iba na túto časť Tvojho príspevku: cit. "...Keď sa stretnú nap. dva detvanci (nemám nič proti detve a ľudom) tak jednu ľudovú pieseň spolu nezahrajú, musia ju trenovať lebo každý inak hrá a pritom tú istú pesničku jeden hráč 10x po sebe nezahrá rovnako..." Prepáč priateľu, ale mám pocit, že rozprávaš o niečom čo nepoznáš osobne. Obehni si Slovenské regióny, všimni si hráčov, porovnaj spôsoby hry, typy piesni a neskôr, až sa osobne presvedčíš, budeš tvrdiť úplne niečo iné. | |
| Kontakt: peter@seman.sk | |
| otázka , | 23. Júl 2011 |
| Pre Vás všetkých, podľa príspevkov veľmi vzdelaných odborníkov pri hodnotení heligonky a čo sa má na nej hrať . Ako a kedy ste prišli nato, že heligonka je výlučne ľudový nástroj ? Prosím mne nevzdelancovi odpovedzte ale chcem vedieť : 1/ kto to určil ? 2/ prečo to určil ? 3/ na základe čoho to určil ? 4/ kedy to určil ? 5/ kde je o tom písané a kým ? nechcem vedieť Vaše úvahy a hypotézy, lebo to je len mlátenie prázdnej slamy. Podľa dostupnej literatúry som zistil, že keď Vaši predkovia orali zem dreveným pluhom , tak v Čechách, Nemecku, Rakusku, Rusku atď. heligonka samozrejme nie v takej podobe ako dnes hrála prevažne tanečné skladby a popritom aj ľudové ktoré neboli náročné a nie sú na ovládanie tohto nástroja náročné ani dnes. Tanečné -umelé skladby majú svoje presné zákonitosti a hráč ju musí zahrať aj 1000x po sebe rovnako. Dvajá neznámi jeden z nemecka druhý zo slovinska keď poznajú skladbu tak na prvú šupu ju zhrajú spolu presne a krásne. Keď sa stretnú nap. dva detvanci (nemám nič proti detve a ľudom) tak jednu ľudovú pieseň spolu nezahrajú, musia ju trenovať lebo každý inak hrá a pritom tú istú pesničku jeden hráč 10x po sebe nezahrá rovnako. Tak že nežite z dedičstva otcov, lebo to nie je žiadne dedičstvo otcov ale kultúrna tradícia toho či onoho regiónu. Všetko sa mení podľa spločenstva a jeho vývoja aj ľudová kultúra , pričom nosným pilierom je zachovanie prvkov dávnej minulosti. Vážení keby dnes hrali na heligonkách tak ako Vaši otcovia pred 70 rokmi , neuspeli by a nikto by im nenačúval, len zopár ........! Neútočte, nehante, zamyslitesa a vedecký na záklae historických prameňov všeobecne publikovaných zdôvodnite - nie vašími úvahami a názormi, tie si prosím pohechajte. | |
| Čadčan | 23. Júl 2011 |
| Samozrejme, spomínané slovenské evergreeny sú nám najbližšie - môžeme si ich bez problémov zaspievať a sú súvzťažné so slovenskou ľudovou hudobnou tradíciou - preto mnohé z nich aj zľudoveli. Tie zahraničné som spomenul preto, že ak má niekto záujem, môže sa vydať aj týmto smerom ... To je však už taká hudobná nadstavba pre hráčskych fajnšmekrov, ktorí vedia o živote svoje. Najskôr treba však hudobne štýlovo zvládnuť svoj región a predovšetkým jemu sa venovať. V každom z nich je niekoľko skrytých klenotov, ktoré čakajú, že ich nejaký heligónkar odkryje, uchopí a pochopí. Potom sa nemôže stať, že aj medzi heligónkarmi budú tzv ˝Senzusáci˝, ktorí budú necitlivo pristupovať k piesňam z iných regiónov, budú ich brať ako kusy - ˝Aha, aj toto zahrám˝. Bez úcty siahnu po skladbe, ktorej genézu vôbec nepoznajú, zmenia ju textovo, dokonca rytmicky ( viď skladba Keď ste ma pánovia - z tiahlej moravskej piesne urobili valčík, v závere dokonca polku ). Hrajú niečo, čo nemajú zažité a vžité. Potom sa stierajú krásne regionálne nuansy a pieseň vyzerá ako vyslúžilá prostitútka na dôchodku. Hra na heligónke nespočíva v rýchlosti počtu stlačených gombíkov za sekundu, v sólových prechodoch na basovej časti, ani v nacvičovaní desiatok piesní, ktorým vôbec nerozumiem, ale vyzerajú efektne. Z hráčov potom nevyrastajú individuality, ale skôr polotovary. Piesne, ktoré hrajú, nenesú ich vlastnú pečať ani regionálne špecifiká. Tu by som videl budúcnosť - mladí hráči by sa nemali nechať zlákať povrchným pozlátkom momentálne ˝vychytených˝ skladieb, ale trpezlivo by mali hľadať svoju vlastnú cestu s vlastným regionálnym repertoárom, vyhraneným originálnym prednesom. A my tu na Slovensku máme, chvalabohu, to šťastie, že ešte žijú majstri, ktorí sú autentickými nositeľmi tradícií svojho kraja a môžu preniesť kus svojho majstrovstva mládeži. Tá však musí vedieť načúvať. Podobne, ako svojho času načúval Hviezdoslav a vyjadril to v básni ˝Mňa kedys´ zvádzal svet˝. Aj on v búrlivej mladosti odvrhol materinskú reč ako niečo nízke, nedôstojné vzdelanca - svoje umelecké pretlaky vybíjal v maďarčine a nemčine. Potom sa však k slovenčine vrátil a práve bohatstvo jazyka ľudu preniesol na papier. To z neho urobilo veľkého básnika ( aj človeka ). | |
