Vyhľadávanie
Diskusia
Pridať príspevok| Peter | 12. Jún 2015 |
| Pre "i" aj "rogi" mám 3 odpovede, ktoré sa môže zdať, že sa vzájomne vylučujú: 1. Rytmus a jeho dodržanie je pre heligonkára najzákladnejšia vec na svete !!! 2. Sú na Slovensku regióny, kde sa mnohé ich piesne pri hraní/spievaní postupne zrýchľujú. 3. Sú aj ľudové piesne, v ktorých sa prirodzene zrýchľuje - spomaľuje | |
| i | 11. Jún 2015 |
| isao | |
| i | 11. Jún 2015 |
| Rogi, nedaj sa pomýliť a nepokaz sa, Martin je povestný presným rytmom.Dostaň ho do krvi aj ty.To čo ťa upútalo je podanie, dynamika ,cifra,medzihra,basová figúra. Týmito atribútmi vyjadruje svoju momentálnu náladu. Nie zmenou rytmu.Iba nevyhratí muzikanti na ľahkých pasážiach zrýchlia a na technicky náročnejších spomalia. Jedno i druhé je elementárna chyba! | |
| xxx | 11. Jún 2015 |
| predávam....:-), asi je potrebné uviesť kontakt | |
| Kontakt: 00000 | |
| Rogi | 11. Jún 2015 |
| Dlhšie som už tu nebol a vidím, že je tu pekná diskusia o hraní na heligónke. S veľkým množstvom názorov je tu možné súhlasiť ale pridám aj svoj postreh. Som tak, ako hodne z vás samouk. Na každý nastroj som sa učil sam a vždy som si zohnal nejakú literatúru. Na heligonku hrám ešte krátko, kúpil som si ju ako môj sen na staré kolená. Učiť sa podľa nejakej literatúry nie je zlé, pomáha to zvládnuť techniku hrania, prstoklad, ale v prípade heligonky je to všetko. Tiež mám knižôčky od M.Č. a skutočne mi veľmi pomohli, ale chcel by som poukázať na rozdiel medzi učením sa a interpretáciou piesne. Všimli ste si, že hlavne zo začiatku na priložených CD ku knihám hrá M.Č. "strojovo" presne podľa rytmu? A potom ste ho počuli naživo a bolo to niečo úplne iné? A v tom to práve je. Ja pochádzam z Liptova a folklór zbožňujem od malička a aj som sa mu venoval, ale keď mi povedal moj známi, že nech zahrám nejakú "liptovskú" tak som sa dostal do pomykova, ako a čo hrať. Tu je veľmi pekný príspevok o tom, že ako tato hrával krásne jemne. Podľa mňa, každý, kto chce hrať piesne z určitého regiónu, mal by ten región a ľudí v ňom poznať. Mal by vedieť ako spievajú, ako piesne preciťujú, cítiť ráz tej oblasti a skúsiť to dostať z heligónky. Každú ľudovú piesen podľa mňa je potrebné vnútorne precítiť a nesledovať presný rytmus, pretože ten sa pri ľudových piesňach často mení a bežný človek spieva tak, ako sa mu páči (rytmus sa snáď dodrživa pri polách, valčíkoch....). Ja osobne veľmi obdivujem heligonkárov, ktorý dokážu do piesne vložiť práve ducha toho regiónu z ktorého pieseň pochádza. Je jedno, či hrá jednoducho, alebo v akordoch, alebo či pri dlhších zvukovo monotónnych pasážach vloži nejakú ozdôbku, ktorá sa tam priam pýta (nie nasilu). A potom z toho dostaneme tú krásnu, ľubozvučnú pieseň, ktorá nás pohladí na duši. Preto je dobré učiť sa hru u niekoho, kto po technickej stránke perfektne ovláda heligónku ale zároveň je potrebné učiť sa u jednoduchých ľudí, ktorí do piesní vkladajú práve tú duchovnú, svojskú a nádhernú zložku, ktorá robí pieseň pisňou. Ja sa o to snažím a je mi jedno čo o mne hovoria. Ak sa ľuďom moja hra páči a pripomína im ich domov, tak vtedy som šťastný aj ja. | |
| Peter | 11. Jún 2015 |
| Pri mojich potulkách (amatérskym) hudobným svetom nezriedka stretnem človeka, ktorý iba tak niekde na chodbe kultúrneho domu, na dvore, alebo trebárs niekde v krčme zoberie hudobný nástroj (alebo mu požičajú) a hraje. A ja už po niekoľkých prvých piesňach počujem, že je to PÁN muzikant. Pred nejakým časom som bol na jednom známom (nemenovanom :-) ) heligonkárskom podujatí asi 200 km od môjho domu. Prehliadka skončila a keď sa ľudia rozchádzali zo sály, odkiaľsi prišiel taký obyčajný chlapík - v montérkach a v baretke. Niektorí domáci ho zrejme aj poznali. A on kohosi na chodbe poprosil, či si nemôže trošku zahrať, že či mu nepožičia niekto heligónku. Dali mu a on "iba tak" zatiahol heligónkou, nejaké 3 - 4 pesničky. Priatelia poviem Vám, bola to herná nádhera - špička, ktorá by určite vynikala aj medzi tými, ktorých uznávame na pódiu ako pánov majstrov. Chlapík sa poďakoval, heligónku vrátil, ešte prehodil pár slov, popravil baretku na hlave a odišiel preč - zrejme späť domov ku svojej cilkulárke dokončiť robotu (tak nejak mi to pripadalo)... Takýchto podobných príhod som už párkrat zažil. Naozaj je medzi nami nemalo veľmi zručných heligonkárov, ktorí si hrajú iba pre seba, alebo pre partiju v krčme a ani len kúskom nepociťujú potrebu dávať o sebe vedieť cez pódium a mikrofóny. Týchto ľudí nikde nenájdete ani na Youtube, ani napr. v zozname Okresného osvetového strediska. Sú to však PÁNI muzikanti a verte - neverte, vôbec to nie je o tom, žeby mali z javiska nejakú trému. Oni také niečo jednoducho nepotrebujú... | |
| rychlík | 11. Jún 2015 |
| je to tak Simone. Chcel som iba poukazat na hracov, ktory su z rouznych dovodov zahladeny do seba. Mnohi su to aj skromny a pracovity ludia, ale maju vlastne sebavedomie. Hudobny nastroj ich ocaril a oni su v oblakoch z toho, ze dokazu na nom co, to zahrat. Svoju hernu nedokonalost odovodnuju svojou originalitou a pritom si este aj nahovaraju, aki su dobry a super hraci. Niekedy ich aj niekto upozorni na ich chyby , no oni pre svoju radost z hry nikoho nepocuvaju, tak potom to uz kazdy vzda a radsej sa iba poza chrbat uskrnaju. Potom pocujeme sklamane vyjadrenia tych super hracov, ze: ja som hral a vsetci stichli, nikto nespieval. | |
| Ondrej S. | 11. Jún 2015 |
| SMX, heligónka a hra na nej nie je o tom či sa k tomu niekedy dostanem. Je to koníček, záľuba, láska, posadnutosť, diagnóza a ak mám k tomu vzťah vytvorím si k tomu priestor. Rád čítaš knihy? Nájdeš si hodinku zo dňa na čítanie, Rád pozeráš filmy? Skočíš do kina, či sadneš k telke. Ale hovoriť, že na niečo nemám čas je pokrytectvo. Ja mám všetok čas čo mi život a boh nadelil a je len na mne ako s ním naložím! Určite sa nájdu aj neodkladné záležitosti, ale tie nie sú 24h denne, 7 dní v týždni. A s tým pódiom? To ti kvitujem. Tiež radšej tlieskam iným. To ani tak nie je o sebavedomí. Niekto skrátka tú potrebu nemá postaviť sa za mikrofón. Radšej si zahrá, zaspieva v kruhu ľudí, s ktorými sa dobre cíti. Nie vždy vyjde všetko bez chybičky. Pred cca 3 rokmi som hral prvý krát na heligónke so stojákom, a teda bolo to strašné. LacoTT by mohol o tom rozprávať. No pamätám doteraz jeho slová: Čo nezahráš dospievaš a čo nezaspievaš zahráš. Fakt je, že som sa tam cítil perfektne a to sme sa videli prvý krát. Aj o takom pocite to je rýchlik. Nikde nie je napísané, že za mikrofón sa nepostavím, možno ma raz niekto zlomí, ale potrebu nemám. Avšak mám potrebu si zahrať a čas ktorý mám venujem radšej heligónke, ako ... | |
| Kontakt: older73@gmail.com | |
| Palo | 11. Jún 2015 |
| Zdravím všetkých, nepredáva niekto z Vás heligónku od Stančeka? | |
| SMX | 11. Jún 2015 |
| Ak sa niekedy dostanem k hre na heligonku a ako samouk by som ju aj dobre zvládol (o čom pochybujem), Tak viem isto, že na podium nikdy nevystúpim. Bohužial alebo bohuvďaka nie som ten typ. | |
| isao | 11. Jún 2015 |
| No čo už, každý sme trochu iný,tí menej kritickí si myslia ak vie stlačiť dva gombíky,ktoré sa spolu nebijú tak sú muzikanti ak to urobí rýchlo tri razy po sebe trepe sa na pódium.Ale sú dobrí muzikanti,ktorí hrajú pre svojich známych hoci celý večer a slušne,no na podium ich nedostaneš. Na druhú stranu sú hráči, ktorých ocinkovia ich tlačia na podium bez ohľadu na chýbanie nadania ,alebo chuti vystupiť(nehovorím len o heligonkách) a po absolvovaní vystúpenia mamička príde k učiteľovi,ktorý cca 4 roky venoval žiakovi čas,energiu,nervy a žiada pomoc pri predaji nástroja. | |
| Šimon | 11. Jún 2015 |
| pro Rychlík Je to možné že se objeví i takoví sebevědomí jednotlivci, ale naprostá většina těch co znám jsou skromní a obyčejní lidé kteří nejdou prodávat sebe, ale chtějí trochu pobavit ty v publiku a kolem nich. Tak to máš ale všude a ve všem. | |
| rychlik | 11. Jún 2015 |
| to Ondrej S. - nic v zlom a neber to osobne. Poznam zopar hracov co maju zo svojej hry naramne dobry pocit, no vsetci dookola sa im smeju poza chrbat lebo sa to neda pocuvat | |
| JanK | 10. Jún 2015 |
| Konečne je to o tom heligongárskom, je jedno kto akým štýlom hrá, určite všetci reagujú na hru ako takú, čo hráč do toho dá. Je jedno či sa chváli ,,ciframi"alebo len tak dvoma prstami hrá, samotná heligonka dokáže spraviť vinikajúcu atmosféru ak má za sebou snaživého hráča. Je to o ľuďoch, hráčoch a nie o nástroji, či je to bubon alebo klarinet.Fandime každému,a prestaňme podporovať tých, ktorý nemajú páru o tomto našom... | |
| Šimon | 10. Jún 2015 |
| pro Ondrej S. Kdyby si to mohl otec přečíst, měl by z toho určitě hezký pocit na duši. Pěkně jsi to napsal. Jak je vidět tak otec asi hrál podle sebe, tak jak on ty písně cítil. V tom vidím takovou tu lidovost a pak si myslím že takto zahraná a zazpívaná písnička má duši. | |
| Janko K. | 10. Jún 2015 |
| Pekne vyznanie a veľký kus pravdy. No Jožko M, si myslím, chcel skôr povedať, že menovaní to trilkovanie ( cifrovanie po Vašom:)) ) vyviedli do sveta. Tvojho otca predsa na samote nemohlo veľa ľudí počuť a tym pádom ani napodobňovať. Hral pre svojú radosť a pre obveselenie najbližších. Či? | |
| Kontakt: karabinos.jan@gmail.com | |
| Ondrej | 10. Jún 2015 |
| krásne vyznanie, som presvedčený že aj viacej takých otcov bolo, lebo u tých starších hráčov poznať to precítenie z hry a heligonka spieva. | |
| Ondrej S. | 10. Jún 2015 |
| Nuž chvíľu som tu nebol, zaujímavé príspevky, čo to som sa dozvedel. Zaujímavé veci. Môj otec, nech mu je zem ľahká, patril ku tej sorte z Podpoľania. Keďže po vojne ostal v Dubnici, pretože vina bola na mojej strane ;) všetci ho volali Detvanec. Na počudovanie, v Detve nebýval. Rodnú chalúpku mali 200m pod vrcholcom Prašivej, hora tam vysoká narástla, chalúpky tam už dávno niet. Červená populárka, na ktorej som sa ja naučil,na ktorej otec vyhrával je zakúpená v r.1973, toho roku som sa i ja predral na svetlo Božie. 600Kčs stála, nuž odhrala si svoje. Otec vyrastal na samote 2km najbližší sused, roboty od malička. Ruky mal zrobené, prsty tvré, nejakého Mittera počul 1.krát možno v roku 1982-3. Otec .. samouk. Typ človeka, čo chytí do rúk, na tom i zahrá. Heligonka, husle, píšťaľka, fujara, citara, hrebeň, či steblo trávy??? Nebol problém. Hral krásne, tak mäkko a do toho cifroval, po vašom novom trilkoval. Nezdá sa mi to datovanie začiatku cifrovania do roku 1972 v náväznosti na p.Mittera.Bude to omnoho staršie, bo pamätám ako otec spomínali na svojho otca a na jeho hru. To by sme tu mohli zadatovať aj Terchovskú muziku. Jediným mojim neučiteľom na heligónku bol otec, som v podstate tiež samouk, bo času na mňa pri samej lopote moc otec nemal. ale jeho slová pamätam. - Tatík a ako to správne zahrať? Nuž syn môj ťažko povedať, nikde nie je presný návod. - Keď ja to asi dobre nehrám... Ondrík len hraj pomaly, nie je dôležité ako dobre hráš, ale aký máš z toho pocit. Po rokoch môžem povedať, že otec bol jednoduchý človek, no čo rada to perla bola do života. Doteraz sa neviem priblížiť tej jeho mäkkej hre a jeho cifrám, ale hrám aspom tak, aby som mal z toho dobrý pocit. | |
| Kontakt: older73@gmail.com | |
| Peter | 10. Jún 2015 |
| Je pravda, že heligónka ako hudobný nástroj nie je a priori výhradne priradená len ku folklóru, to je fakt. Dá sa ňou zahrať každá pieseň, na ktorú v heligónke nájdeme príslušné tóny a kde (a o tom sa takmer nehovorí) nebudú práve heligónové basy prekážkou. Realita je ale taká, že 2-r. (príp. 3-r.) heligónka sa väčšinou spája s folklórom - to je moja skúsenosť. Aj ja osobne, keby som chcel hrať širšiu škálu muziky, nie iba ľudovky, určite by som si vybral "komplexnejšiu" harmoniku a nie heligónku.... - bohužiaľ. | |
| Šimon | 10. Jún 2015 |
| K poslední diskuzi jen pár mých postřehů a názorů. 1. Nějaký čas se mezi heligonkáři nějak pohybuji a myslím si že je chybou plést si setkání hráčů na heligonku s nějakým folkloristickým festivalem nebo přehlídkou. 2. Heligonka je podle mne nástroj jako každý jiný a není proto určená jen k prezentaci čistě a stylově zahraných různých písní z různých zemí, krajů a regionů. 3. V hudbě se může každý nějak realizovat, je to podle mne prostředek k nějaké seberealizaci a vyjádření svých pocitů, prožitků, nálad atd. Např. přesně před padesáti léty napsal Paul McCartney z Betles skladbu Yesterdy. Za ta léta jsem ji slyšel v bezpočtu aranží a úprav, hrály ji třeba přední světové symfonické orchestry. Jsem přesvědčen že je autor nemlel nikde v diskuzích a nepodával na ně trestní oznámení. Myslím si že byl hrdý na to jak je prezentována. I o tom je hudba. 4. Prosím nespojujte tuto případnou kreativitu s ryze folklorními festivaly, tam prostě nepatří. K tomu znovu podotýkám to co je psáno v prvním bodu. 5. K M.Č. asi toto. Podle mne Martin zahraje téměř vše a všechny lidové i ty regionální styly které se tu prezentují. Je to pan muzikant, nepovažuji jej za ryzího folkloristu. Tak se i prezentuje, je to hráč a ne folklorista. Slyšet v jeho podání např. naše české skladby je pro mne balzám na uši a srdéčko. O významu jeho práce tu nebudu psát, ten je každému rozumnému člověku jasný. 6. Co tu napsal p. "v" je i můj osobní názor a vážím si každého kdo vleze na pódium. Kdo to neskusil stoupnout si před plný sál a něco ze sebe vysypat tak by se k tomu snad ani neměl moc vyjadřovat. Prosím bavíme se o setkání lidových hráčů na heligonky. 7. Je dobré že nás určité věci štvou, že nám zvedají tep, že nám to vše není jedno. Rezignace v tomto se rovná pomalé smrti. Proto beru diskuzi takovou jaká je a jsem rád že se trochu oživila. | |
