Vyhľadávanie

Diskusia

Pridať príspevok
Je to tak !!!9. Február 2013
Peter9. Február 2013
K tréme.

Každý normálny človek má trému pri vystupovaní a prezentácii seba na verejnosti. Má ju každý, väčšiu - menšiu,... Jej veľkosť závisí od toho ako dobre je človek pripravený na tému, či situáciu, ktorú prezentuje. Hlavne od toho...
Štěpán9. Február 2013
http://www.youtube.com/watch?v=HPhjwJD19ig

Toto je celý záznam z Letošního setkání v Lúkách pod Makytou. Pro stagnaci aparatury jsem krátil vystoupení Rudko Stančeka, Mirky Kmošková a Janko Murína. I za zvukaře se všem omlouvám.
Stretnutie heligonkárov – Lúky pod Makytou 2013
Účinkujúci:
Fsk. Javorník, Lúky
1. Priesečan Stanislav
2. Hodas Matúš (9 rokov)
3. Hornokysucký heligonkári: Šteiniger Štefan, Kopták Milan, Kondek Pavol, Bernát Jozef
4. Dušík Milan st., Dušík Milan ml.
5. Privara Peter st., Privara Peter ml., Privarová Janka
6. Plevko Štefan
7. Šibik František, Šibikova Mária
8. Putala Stanislav
9. Hlásnik Miroslav st., Ing.
10. Bambuchová Markéta, Smikalová Magdalena
Terchovská muzika Sokolie: Špirka Ján, Stančiak Ladislav, Kasák Roman
11. Polník Vladimír, Adamčíková Anna, Polník Jozef
12. Barták Matej
13. Ponišová Slávka
14. Zbranek Jaroslav, Zbořilová Izabelka
15. Ševčík Pavol, Ševčíková Martina
16. Limbora: Orávik Radoslav, Pavlovič Anton st., Pavlovič Anton ml.
17. Michalec Vladimír
18. Tarabík Marián, Juranka Dušan, Svorník Ladislav
19. Hošman Anton
20. Michna Jiří
Pohronci: Fabík Pavol, Čupka Marián, Majerík Pavol
21. Kotrč Ondrej, Habes Anton
22. Beran Ladislav
23. Trio veselé heligonky: Hnila Ján, Polčiak Josef, Filgas Svaťa
24. Jaroslav Kocfelda
25. Sedala Milan
26. Majtán Majtán
Pohronci
27. Melicherík Jozef
28. Stanček Rudolf
29. Hlásnik Miroslav ml.
Terchovská muzika Sokolie
30. Kmošková Miroslava
31. Hampl Jiří, Hampl Miroslav
32. Murín Janko
33. Melicherík Jaroslav, Melicheríková Mária
34. Petö Andrej a vnuci Radim, David, Dominik
35. Štefánik Miroslav
Terchovská muzika Sokolie

K zveřejnění záznamu za setkání mám povolení. Štěpán
Kontakt: vrana1935@seznam.cz
rychlik9. Február 2013
pozeram hodne dozadu a nevidim tu ziadne urazanie. rozne nazory to ano, ale urazanie nie! asi preto, ze zrejme prestali tu chodit nejake jedna - dve osoby, ktore to neustale rozduchavali /ja sice niekedy tiez rozduchavam, ale nie s cielom urazat :)))))
JanK8. Február 2013
Som rád že ste reagovali. Ja som chcel len aby tí skúsenejší s nejakým naľahčením takej situácie ukázali, že za jedným potktnutím netreba hádzať flintu do žita, a aby sme my tí začínajúci nabrali viac odvahy a väčšej chuti do hrania, ja niekedy pochybujem o sebe, určite nehovorím len za seba, si myslím. A čo sa týka tých technických vecí, je k dobru, keď človek vie na čom vlastne hrá a zaújma sa aj o nástroj po tech. stránke. Ale poniektorí stále musia mať posledné slovo aj za cenu urážania a to nie je pekné. Ja by som tým čo to tu vedia najlepšie navrhoval, nech postavia vlastnú heligónku. Nie vyrobia, postavia, všetko sa dá kúpiť aj elektronická ladička a potom nás presviedčali o svojej pravde hrou na ten nástroj :-) trošku asi pritiahnuté za vlasy ?
Miro S.8. Február 2013
Ešte k tomu ladeniu.
Pred časom sa tu písalo o rozdieloch medzi čistým - prirodzeným a temperovaným ladením, preto nechcem o tom hovoriť, ale chcem napísať o svojich poznatkoch, ktoré som získal pri opravách harmoník.
Už je tomu niekoľko rokov čo som kamarátovi opravoval akordeón Hohner, 4. hlasný (zákl. oktáva+tremolo vysoké+tremolo nízke a+ hlboká oktáva). Všetky hlasy zákl. okt. a tremol boli na zinku a hlboká okáva mala platničky hliníkové.
Harmonika znela veľmi pekne - v troch hlasoch a keď sa pridala aj hlboká oktáva, tak znela krásne, lahodne.
Čím to je, to neviem.
Akordeón bol vyrobený niekedy v predvojnových, alebo tesne v povojnových rokoch.
Všetky staré heligónky, ktoré som opravoval a ktoré boli naladené prirodzene - čisto, zneli veľmi dobre. Preto môj názor je taký, že čisto naladená heligónka má krašjí hlas ako tá ktorá je naladená temperovane.
Samozrejme sú aj výnimky, ako som už napísal o tom chromatickom akordeóne, pretože ten musí byť naladený temperovane, aby bolo možné hrať vo všetkých tóninách.
A také isté výnimky sú aj u heligoniek, ale vôbec neviem čím to je?!
Nerobím žiadne závery, len píšem o svojich skúsenostiach.
Hrajnoha8. Február 2013
@JanK
Veru tiež dakedy s tou trémou zápasím. Ani nemusím byť na verejnosti, ale keď pred viacerími známymi hrám, tak mi tak akosi prsty drevenejú. Ale časom to opadne. Keď máš fajn publikum, čo si aj rado zaspieva tak je radosť hrať. Prípadne jeden nevinný zajeden pomáha :) Prípadne pouíť doping priamo počas hry. Viď video :))) http://www.mojevideo.sk/video/182ef/ako_v_rusku_hraju_na_akordeone.html
jano z DT8. Február 2013
...keby bolo viac výrobcov ako hráčov - tak tí "nehráči" by mali isto bohaté vedomosti. Ale asi im by to bolo na prd kedže by nehrali ! :-) Myslím si , že každý výrobca si asi niečo zo svojej roboty stráži - kadejaké finty, zlepšováky pri výrobe - či už ohľadom dreva, intarzie, hlasov, mechov atď. A keď aj niekto z výrobcov sem niečím prispeje - tak mu buď chvála - bo dnes je každý vyťažený a nemá čas hocikde vypisovať. Ale je dobré keď sa aj hráči zaujímajú aké"črevá" má ich mašina.. ...bo je aj veľa takých čo iba schytia heligonku a idú hrať niekde bez toho aby o svojom nástroji niečo vedeli (teda ak nemyslím ten v nohaviciach.. ) :-)
Kontakt: murin.heligon@zoznam.sk
Dominik8. Február 2013
pre JanK
Myslím, že 99% ľudí čo sem chodí tak na heligonke hráva. Vystupuje snich tiež veľa. Ako by to bolo kebyže je viac výrobcov ako hráčov? :D
Dominik8. Február 2013
pre JanK
Myslím, že 99% ľudí čo sem chodí tak na heligonke hráva. Vystupuje snich tiež veľa. Ako by to bolo kebyže je viac výrobcov ako hráčov? :D
s8. Február 2013
No určitě bych tu universitu založil.
JanK8. Február 2013
Pre Šimon, ďakujem že si aspoň Ty zareagoval na môj dotaz a ver že ma to povzbudilo, že nie som sám kto má tiež taký istý zážitok :-) teraz sa tiež tomu smejem. Teraz mám taký pocit, že ostatný su tu len výrobcovia heligóniek a s hraním na verejnosti nikto nemá skúsenosti. Či?
Jano Chudoba8. Február 2013
Ked sme to tu tak pekne rozdebatovali, pozrite si prizpevok v prezentacii tu na stranke pod nazvom storocna harmonika. Myslim ze to je dvojhlasna oktava bez zakladu - teda vysoka a hlboka oktava.
jej zvuk mi pripomina zvuk stareho harmonia alebo flasinetu.
Mam doma stare 100 rocne harmonium. Jeden zakladny register znie presna ako tato harmonika v tom prispevku. vychadza mi z toho ze hlavny rozdiel je v materiale na vyrobu hlasov ale aj v type ladenia. Harmonium totiz funguje na rovnakom principe ako harmonika, nohami sa slape - vhana vzzduch do mechov, kobylky s hlasmi...
A dalsia vec je ze tak ako s a ladilo v minulosti sa dnes neladi. Kazdy ladic ide podla ladicky, vtedy sa museli spoliehat na svoje vycibrene ucho. Dnes sa ladi podla roznych klucov. Keby sa k tomuto tak vyjadrili chlapi ako Lacko Duraj, pan Majer, J.Hampl, ci Elo Stepanovsky.Isto by to boli zaujimve prispevky. Rad sa s nimi na tuto temu rozpravam...Ladenie je obrovsky kumst, klobuk dole pred kazdym kto dokaze naladit. Tolko moja uvaha
Oňo8. Február 2013
Dobre by bolo keby mal niekto možnosť dať urobiť v oceliarni rozbor jazýčka / pierka /zo starého a nového hlasu pomocou spektrometra. Ja si osobne myslím,že je tam rozdiel len v% uhlíka ale nemusí to byť pravda. Určite by sa táto debata posunula dopredu.
jano z DT8. Február 2013
...no Dominik - ostáva už tebe sa do výroby hlasov pustiť !! :-))
Kontakt: murin.heligon@zoznam.sk
Dominik8. Február 2013
Chcel som tým povedať. Že by mohli spraviť v Harmonikas na požiadavku hlasy s väčšími platničkami.
Dominik8. Február 2013
Možno by sa dala postaviť heligonka na DIX hlasoch. Keby ale výrobca predladil hlasy inak. Lebo staré zinkové hlasy sú podobné tvarom jazýčkov novým DIX. Ale keď si porovnáte napríklad platničku D5-D5 Stoják. Na starej je ten hlas oveľa väčší ako nový DIX. To znamená, že nehrá tak silno a má inú farbu. Ale zase tam vplýva tvrdosť jazýčka , ktorá je pri starej XXXXX :/
Ondrej S.8. Február 2013
Dominik, bude na tom niečo. Heligónka s najkrajším hlasom, na ktorej som doteraz hral, je krstného otca. Socialistický Hlaváček, na burze sú ho mraky, nič extra na prvý pohľad, ale on si do neho zohnal hlasy so starého Hlaváčka a teda, to bola muzička!
Kontakt: older73@gmail.com
Dominik8. Február 2013
Dalo by sa to odskúšať takto.. Zobrať dve heligonky s rovnakými ladeniami. Novú a starú. Mali by presne rovnaký počet hlasov a mali by naladené také isté tremolá. Potom by bolo treba prehodiť nové hlasy do starej do jej kobyliek. A staré hlasy do novej do jej kobyliek. Vtedy by sa najlepšie videlo aký je rozdiel v hlasoch. Ja som to skúšal na mojej Josef Hlaváček Louny 1925 DG 3 základy a novej heligonke taktiež 3 základy DG. Prehadzoval som ale iba kobylky zo starej do novej. Na moje prekvapenie hrala tak ako starý Hlaváček.
Šimon8. Február 2013
Já se přiznávám že nejsem žádný vzdělanec a teoretik, píši jen co vidím a slyším. Vím jedno že kdybych dal kteroukoliv novou heligonku naladit komukoliv nikdy nebude mít barvu hlasu starého nástroje. Moje DG o kterém tu byla řeč mi opravoval a ladil p. Duraj, starý hlas tím neztratila, podle mne je naladěná hodně dobře takže ladičem to asi taky tak úplně nebude. Vzpomínám si jednou jsem byl v Grazu u Strasserů vybrat heligonku, nic mne zvukově nezaujalo. Prodejce se mě už trochu nervózně ptal na co hraji doma. Já jsem řekl Hlaváček 1926, natož mi položil ruku na rameno a řekl to jsme se ještě nenaučili. Takže to bude asi tak jak píše Hrajnoha v celkové koncepci, materiálech, atd. Určitě tu barvu nedělá jedna věc, o tom jsem přesvědčen. Samozřejmě to nejsou řádné propastné rozdíly, některé nové hrají taky krásně, ale prostě něco nám ti staří mistři zatajili.