Je to tak !!! | 9. Február 2013 |
Peter | 9. Február 2013 |
K tréme. Každý normálny človek má trému pri vystupovaní a prezentácii seba na verejnosti. Má ju každý, väčšiu - menšiu,... Jej veľkosť závisí od toho ako dobre je človek pripravený na tému, či situáciu, ktorú prezentuje. Hlavne od toho... | |
Štěpán | 9. Február 2013 |
http://www.youtube.com/watch?v=HPhjwJD19ig Toto je celý záznam z Letošního setkání v Lúkách pod Makytou. Pro stagnaci aparatury jsem krátil vystoupení Rudko Stančeka, Mirky Kmošková a Janko Murína. I za zvukaře se všem omlouvám. Stretnutie heligonkárov – Lúky pod Makytou 2013 Účinkujúci: Fsk. Javorník, Lúky 1. Priesečan Stanislav 2. Hodas Matúš (9 rokov) 3. Hornokysucký heligonkári: Šteiniger Štefan, Kopták Milan, Kondek Pavol, Bernát Jozef 4. Dušík Milan st., Dušík Milan ml. 5. Privara Peter st., Privara Peter ml., Privarová Janka 6. Plevko Štefan 7. Šibik František, Šibikova Mária 8. Putala Stanislav 9. Hlásnik Miroslav st., Ing. 10. Bambuchová Markéta, Smikalová Magdalena Terchovská muzika Sokolie: Špirka Ján, Stančiak Ladislav, Kasák Roman 11. Polník Vladimír, Adamčíková Anna, Polník Jozef 12. Barták Matej 13. Ponišová Slávka 14. Zbranek Jaroslav, Zbořilová Izabelka 15. Ševčík Pavol, Ševčíková Martina 16. Limbora: Orávik Radoslav, Pavlovič Anton st., Pavlovič Anton ml. 17. Michalec Vladimír 18. Tarabík Marián, Juranka Dušan, Svorník Ladislav 19. Hošman Anton 20. Michna Jiří Pohronci: Fabík Pavol, Čupka Marián, Majerík Pavol 21. Kotrč Ondrej, Habes Anton 22. Beran Ladislav 23. Trio veselé heligonky: Hnila Ján, Polčiak Josef, Filgas Svaťa 24. Jaroslav Kocfelda 25. Sedala Milan 26. Majtán Majtán Pohronci 27. Melicherík Jozef 28. Stanček Rudolf 29. Hlásnik Miroslav ml. Terchovská muzika Sokolie 30. Kmošková Miroslava 31. Hampl Jiří, Hampl Miroslav 32. Murín Janko 33. Melicherík Jaroslav, Melicheríková Mária 34. Petö Andrej a vnuci Radim, David, Dominik 35. Štefánik Miroslav Terchovská muzika Sokolie K zveřejnění záznamu za setkání mám povolení. Štěpán | |
Kontakt: vrana1935@seznam.cz |
rychlik | 9. Február 2013 |
pozeram hodne dozadu a nevidim tu ziadne urazanie. rozne nazory to ano, ale urazanie nie! asi preto, ze zrejme prestali tu chodit nejake jedna - dve osoby, ktore to neustale rozduchavali /ja sice niekedy tiez rozduchavam, ale nie s cielom urazat :))))) | |
JanK | 8. Február 2013 |
Som rád že ste reagovali. Ja som chcel len aby tí skúsenejší s nejakým naľahčením takej situácie ukázali, že za jedným potktnutím netreba hádzať flintu do žita, a aby sme my tí začínajúci nabrali viac odvahy a väčšej chuti do hrania, ja niekedy pochybujem o sebe, určite nehovorím len za seba, si myslím. A čo sa týka tých technických vecí, je k dobru, keď človek vie na čom vlastne hrá a zaújma sa aj o nástroj po tech. stránke. Ale poniektorí stále musia mať posledné slovo aj za cenu urážania a to nie je pekné. Ja by som tým čo to tu vedia najlepšie navrhoval, nech postavia vlastnú heligónku. Nie vyrobia, postavia, všetko sa dá kúpiť aj elektronická ladička a potom nás presviedčali o svojej pravde hrou na ten nástroj :-) trošku asi pritiahnuté za vlasy ? | |
Miro S. | 8. Február 2013 |
Ešte k tomu ladeniu. Pred časom sa tu písalo o rozdieloch medzi čistým - prirodzeným a temperovaným ladením, preto nechcem o tom hovoriť, ale chcem napísať o svojich poznatkoch, ktoré som získal pri opravách harmoník. Už je tomu niekoľko rokov čo som kamarátovi opravoval akordeón Hohner, 4. hlasný (zákl. oktáva+tremolo vysoké+tremolo nízke a+ hlboká oktáva). Všetky hlasy zákl. okt. a tremol boli na zinku a hlboká okáva mala platničky hliníkové. Harmonika znela veľmi pekne - v troch hlasoch a keď sa pridala aj hlboká oktáva, tak znela krásne, lahodne. Čím to je, to neviem. Akordeón bol vyrobený niekedy v predvojnových, alebo tesne v povojnových rokoch. Všetky staré heligónky, ktoré som opravoval a ktoré boli naladené prirodzene - čisto, zneli veľmi dobre. Preto môj názor je taký, že čisto naladená heligónka má krašjí hlas ako tá ktorá je naladená temperovane. Samozrejme sú aj výnimky, ako som už napísal o tom chromatickom akordeóne, pretože ten musí byť naladený temperovane, aby bolo možné hrať vo všetkých tóninách. A také isté výnimky sú aj u heligoniek, ale vôbec neviem čím to je?! Nerobím žiadne závery, len píšem o svojich skúsenostiach. | |
Hrajnoha | 8. Február 2013 |
@JanK Veru tiež dakedy s tou trémou zápasím. Ani nemusím byť na verejnosti, ale keď pred viacerími známymi hrám, tak mi tak akosi prsty drevenejú. Ale časom to opadne. Keď máš fajn publikum, čo si aj rado zaspieva tak je radosť hrať. Prípadne jeden nevinný zajeden pomáha :) Prípadne pouíť doping priamo počas hry. Viď video :))) http://www.mojevideo.sk/video/182ef/ako_v_rusku_hraju_na_akordeone.html | |
jano z DT | 8. Február 2013 |
...keby bolo viac výrobcov ako hráčov - tak tí "nehráči" by mali isto bohaté vedomosti. Ale asi im by to bolo na prd kedže by nehrali ! :-) Myslím si , že každý výrobca si asi niečo zo svojej roboty stráži - kadejaké finty, zlepšováky pri výrobe - či už ohľadom dreva, intarzie, hlasov, mechov atď. A keď aj niekto z výrobcov sem niečím prispeje - tak mu buď chvála - bo dnes je každý vyťažený a nemá čas hocikde vypisovať. Ale je dobré keď sa aj hráči zaujímajú aké"črevá" má ich mašina.. ...bo je aj veľa takých čo iba schytia heligonku a idú hrať niekde bez toho aby o svojom nástroji niečo vedeli (teda ak nemyslím ten v nohaviciach.. ) :-) | |
Kontakt: murin.heligon@zoznam.sk |
Dominik | 8. Február 2013 |
pre JanK Myslím, že 99% ľudí čo sem chodí tak na heligonke hráva. Vystupuje snich tiež veľa. Ako by to bolo kebyže je viac výrobcov ako hráčov? :D | |
Dominik | 8. Február 2013 |
pre JanK Myslím, že 99% ľudí čo sem chodí tak na heligonke hráva. Vystupuje snich tiež veľa. Ako by to bolo kebyže je viac výrobcov ako hráčov? :D | |
s | 8. Február 2013 |
No určitě bych tu universitu založil. | |
JanK | 8. Február 2013 |
Pre Šimon, ďakujem že si aspoň Ty zareagoval na môj dotaz a ver že ma to povzbudilo, že nie som sám kto má tiež taký istý zážitok :-) teraz sa tiež tomu smejem. Teraz mám taký pocit, že ostatný su tu len výrobcovia heligóniek a s hraním na verejnosti nikto nemá skúsenosti. Či? | |
Jano Chudoba | 8. Február 2013 |
Ked sme to tu tak pekne rozdebatovali, pozrite si prizpevok v prezentacii tu na stranke pod nazvom storocna harmonika. Myslim ze to je dvojhlasna oktava bez zakladu - teda vysoka a hlboka oktava. jej zvuk mi pripomina zvuk stareho harmonia alebo flasinetu. Mam doma stare 100 rocne harmonium. Jeden zakladny register znie presna ako tato harmonika v tom prispevku. vychadza mi z toho ze hlavny rozdiel je v materiale na vyrobu hlasov ale aj v type ladenia. Harmonium totiz funguje na rovnakom principe ako harmonika, nohami sa slape - vhana vzzduch do mechov, kobylky s hlasmi... A dalsia vec je ze tak ako s a ladilo v minulosti sa dnes neladi. Kazdy ladic ide podla ladicky, vtedy sa museli spoliehat na svoje vycibrene ucho. Dnes sa ladi podla roznych klucov. Keby sa k tomuto tak vyjadrili chlapi ako Lacko Duraj, pan Majer, J.Hampl, ci Elo Stepanovsky.Isto by to boli zaujimve prispevky. Rad sa s nimi na tuto temu rozpravam...Ladenie je obrovsky kumst, klobuk dole pred kazdym kto dokaze naladit. Tolko moja uvaha | |
Oňo | 8. Február 2013 |
Dobre by bolo keby mal niekto možnosť dať urobiť v oceliarni rozbor jazýčka / pierka /zo starého a nového hlasu pomocou spektrometra. Ja si osobne myslím,že je tam rozdiel len v% uhlíka ale nemusí to byť pravda. Určite by sa táto debata posunula dopredu. | |
jano z DT | 8. Február 2013 |
...no Dominik - ostáva už tebe sa do výroby hlasov pustiť !! :-)) | |
Kontakt: murin.heligon@zoznam.sk |
Dominik | 8. Február 2013 |
Chcel som tým povedať. Že by mohli spraviť v Harmonikas na požiadavku hlasy s väčšími platničkami. | |
Dominik | 8. Február 2013 |
Možno by sa dala postaviť heligonka na DIX hlasoch. Keby ale výrobca predladil hlasy inak. Lebo staré zinkové hlasy sú podobné tvarom jazýčkov novým DIX. Ale keď si porovnáte napríklad platničku D5-D5 Stoják. Na starej je ten hlas oveľa väčší ako nový DIX. To znamená, že nehrá tak silno a má inú farbu. Ale zase tam vplýva tvrdosť jazýčka , ktorá je pri starej XXXXX :/ | |
Ondrej S. | 8. Február 2013 |
Dominik, bude na tom niečo. Heligónka s najkrajším hlasom, na ktorej som doteraz hral, je krstného otca. Socialistický Hlaváček, na burze sú ho mraky, nič extra na prvý pohľad, ale on si do neho zohnal hlasy so starého Hlaváčka a teda, to bola muzička! | |
Kontakt: older73@gmail.com |
Dominik | 8. Február 2013 |
Dalo by sa to odskúšať takto.. Zobrať dve heligonky s rovnakými ladeniami. Novú a starú. Mali by presne rovnaký počet hlasov a mali by naladené také isté tremolá. Potom by bolo treba prehodiť nové hlasy do starej do jej kobyliek. A staré hlasy do novej do jej kobyliek. Vtedy by sa najlepšie videlo aký je rozdiel v hlasoch. Ja som to skúšal na mojej Josef Hlaváček Louny 1925 DG 3 základy a novej heligonke taktiež 3 základy DG. Prehadzoval som ale iba kobylky zo starej do novej. Na moje prekvapenie hrala tak ako starý Hlaváček. | |
Šimon | 8. Február 2013 |
Já se přiznávám že nejsem žádný vzdělanec a teoretik, píši jen co vidím a slyším. Vím jedno že kdybych dal kteroukoliv novou heligonku naladit komukoliv nikdy nebude mít barvu hlasu starého nástroje. Moje DG o kterém tu byla řeč mi opravoval a ladil p. Duraj, starý hlas tím neztratila, podle mne je naladěná hodně dobře takže ladičem to asi taky tak úplně nebude. Vzpomínám si jednou jsem byl v Grazu u Strasserů vybrat heligonku, nic mne zvukově nezaujalo. Prodejce se mě už trochu nervózně ptal na co hraji doma. Já jsem řekl Hlaváček 1926, natož mi položil ruku na rameno a řekl to jsme se ještě nenaučili. Takže to bude asi tak jak píše Hrajnoha v celkové koncepci, materiálech, atd. Určitě tu barvu nedělá jedna věc, o tom jsem přesvědčen. Samozřejmě to nejsou řádné propastné rozdíly, některé nové hrají taky krásně, ale prostě něco nám ti staří mistři zatajili. | |