Vyhľadávanie
Diskusia
Pridať príspevok| Tomáš | 24. Október 2012 |
| Americký vedec a lingvista prof. Price považoval slovenčinu za klúč ku všetkým slovanským jazykom. Price vyslovil túto myšlienku na kongrese Slavistov vo Varšave. Poľská delegácia vyšla s návrhom, aby sa schválila definícia slovanského jazyka, ktorého určujúcim bodom je slovenčina. Okrem českej skupiny všetky ostatné delegácie odhlasovali poľský návrh: "Slovenský jazyk je najstarší a podľa neho sa potom vytvorili slovanské jazyky". Myslím, že ostatné národy môžu závidieť nám a nejde len o jazyk. Slováci sú rekordéri v etnickej dlhovekosti. 80 percent Slovákov je geneticky zhodných s obyvateľstvom, ktoré tu žilo pred vyše 6000 rokmi. | |
| Strážovec | 24. Október 2012 |
| Áno, je všeobecne známe, (a na nárečovej mape Slovenska to jasne vidno) že pôvodnú jazykovú spriaznenosť východu a západu Slovenska mierne rozpojili predkovia súčasných Stredoslovákov. Tí prišli do vrchov najmä z oblasti Panónie, preto sú dodnes zrejmé paralely medzi stredoslovenskými nárečiami a niektorými z jazykov bývalej Juhoslávie (napr. gemerský tvar 1. osoby množného čísla pri slovesách - my smo, vidžímo, pomo - to jest my sme, vidíme, poďme). Neskôr prebehla intenzívna valaská kolonizácia, odtiaľ tie salašnícke názvy ako koliba, pôdišiar, strunga ... Celé to vytvorilo jednu nádhernú rodinu nárečí, na ktorú môžeme byť vskutku pyšní. A podobné to je s celou ľudovou kultúrou. Na Slovensku je v každom kúte rozmanitá a svojská, a predsa vykazuje spoločné jednotiace znaky. A tak v svojej dedine či regióne rozprávajme tak, ako nám zobák narástol, keď sa však stretneme viacerí z rôznych oblastí na jednom mieste, používajme náš jednotný slovenský jazyk, ktorý sa môže svojou dokonalosťou, ľúbozvučnosťou smelo postaviť na roveň iným omnoho používanejším jazykom. | |
| PhDr. | 24. Október 2012 |
| Keď sme už pri tom, tak základnou novodobou morfologickou platformou jazyka na území terajšieho Slovenska bola východo západná. Východoslovenské nárečie je príbuzné západoslovenskému nárečiu a vyvíjalo sa spoločne aj s chronologického hľadiska. Veľká príbuznosť z tohto hľadiska je aj s Čechmi a Poliakmi. Až podstatne neskôr boli osídlené územia stredného Slovenska obyvateľstvom s vlastným jazykom a vlastnou kultúrou. Stredoslováci sa vklinili medzi východniarov a západniarov, ktorí majú kultúrne k sebe podstatne bližšie než ku Stredoslovákom. Môžeme to vidieť na krojoch alebo na typickej stavbe ľudových piesni. Stredoslovenské sú totálne odlišné od východniarskych a západniarskych. /Ja nenapadám slovenčinu, som rád, že ju máme, len chcem ujasniť historické fakty/ | |
| aa | 24. Október 2012 |
| http://www.youtube.com/watch?v=q3j1iNUiwZQ&feature=youtu.be | |
| Strážovec | 24. Október 2012 |
| Oprava : S jazykovou skladbou ... | |
| Strážovec | 24. Október 2012 |
| V období formovania sa moderných európskych národov sa do popredia dostala aj otázka jazyka ako jednotiaceho faktora toho-ktorého národa. Literárnu tradíciu malo málo národov, jazykovedci museli teda väčšinou vychádzať z ´podhubia´, to znamená z dialektu ( nárečia). Z jazykovou skladbou nemohli urobiť v zásade nič prevratné, sústredili sa teda na lexiku ( konkrétne slová - napr. opraty či liace, širák, klobúk či kalap ...) a najmä na morfológiu ( ďedo - dedo - dzedo ... s mamú či s mamou ...). To všetko museli dať do systému, ktorý podlieha určitým pravidlám a je v ňom čo najmenej výnimiek. Štúrovi sa videlo najvýhodnejšie vychádzať zo stredoslovenských nárečí, lebo mu najmenej pripomínali už kodifikované slovanské jazyky. Napriek tomu vedel oceniť krásu nárečia aj ďalších regiónov. A mal pravdu. Kým spisovná slovenčina je takým slovenským esperantom, prejavom v nárečí sa hrdo hlásime k svojej dedine či regiónu. Nárečia a spisovný jazyk sa navzájom nevylučujú, ale spolu tvoria jeden krásny a úžasný jazyk. | |
| Milan Hornokysucki heligonkari. | 24. Október 2012 |
| Pre Katrin Mila Katrin,ako sledujem diskusiu tak som zistil že si pletieš diskutujúcich Milanov.Hneď máš meter na každého a každého hneď ohodnotíš ako Ti pasuje.My sme hornokysucki heligonkári no nikdy sme sa nechválili a ani netvrdili že sme dobrí ,alebo niečo podobné.Sme amatéri a hráme len pre radosť a potešenie všetkým ,ktorí nás počúvajú a aj pre vlastné potešenie.Viac to rozoberať nebudem a Ty to dúfam pochopíš.Čo sa týka Vlasty,vždy bola k nám milá a priateľská ,hoci mi sme už z tých skôr narodených.Fandíme jej a držíme jej palce,nech sa jej naďalej darí a robí to,čo ju baví. | |
| Šimon | 24. Október 2012 |
| Děkuji všem za vysvětlení, netušil jsem se to tu rozjede, ale od toho tu diskuzi máme. pro joj. velice dobrý a lidský názor, tak nějak by se toto tema mělo uzavřít. Souhlasím s tebou do posledního slova. | |
| joj | 24. Október 2012 |
| K jazykovej otázke by som citoval kohosi, kto povedal, ze: "Nárečia sú korením spisovného jazyka." Co by to bolo za jedlo, keby nebolo cimsi okorenene? Spisovna slovencina z cohosi vysla, je jednotnym nastrojom dorozumenia, aj ked to niekedy vyzera, ze si nerozumieme, aj ked sa rozumieme. Je dobre, ze mame jeden spisovny jazyk /hoci by kazdy chcel, aby to jeho narecie bolo zakladom/, ale je dobre aj to, ze mame narecia. Zavidim ludom, ktori ovladaju akekolvek narecie, ved je to akoby ina rec, neodsudzujme, ale so zaujmom pocuvajme a snazme sa porozumiet. | |
| PhDr | 24. Október 2012 |
| Ty si doktor mundy , patríš aj s tvojími názormi medzi k---y, keď ti je spisovná slovenčina cudzia, asi si nejaký cezpolný. | |
| pozorovateľ | 24. Október 2012 |
| Ludevít Štúr síce zobral za základ tzv. spisovnej slovenčiny stredoslovenské nárečia, ale pomerne veľa presahov je aj z nárečí severozápadného Slovenska (oproti peknie - pekné, diouča - dievča, hlasnuo - hlasné....). Je pravdou, že stredoslovenské nárečia sú na našom území mladšie (vkliesnili sa medzi staršie západo- a východoslovenské), ale v dobe národného obrodenia sa práve ony javili ako navymedzujúcejšie voči češtine (podobné sú západoslovenské nárečia) a ukrajinčine (podobné sú východoslovenské nárečia). | |
| PhDr. | 24. Október 2012 |
| Peter, pozorne čítam vaše príspevky, každý z nich má hlavú a pätu. Posielam vám majla, odpíšte mi prosim. | |
| Peter | 24. Október 2012 |
| Platilo a platí to v každej dobe: "Nie sú myšlienky, názory, riešenia dobré, alebo zlé - sú iba také, ktoré dokážete, alebo nedokážete presadiť pred okolím!" A (stredoslovenskí) štúrovci sa presadili pred okolím. Teraz s odstupom času je už aj jedno, aké nástroje na to použili. "Byť v pravý čas, na pravom mieste."... možno i tak sa dá povedať. "Jednooký je kráľom medzi slepými", a to iba preto, že žiaden ďalší (aspoň) jednooký tam nie je. | |
| Tomáš | 24. Október 2012 |
| Pekné zhrnutie. Ešte by som uviedol, že napríklad Bajza odmietal Bernolákovu slovenčinu práve preto, že používala slová ľudové, akoby prízemné a nie len slová technicky čisté. Práve Bernolák obhajoval používanie ľudových tvarov tým, že pochádzajú z národa, sú s ním späté. Ku otázke, unifikovaný - rozumej jednotný alebo ak chcete verejný, úradný, väčšinový... A keď už sme v tejto téme http://www.sho.sk/clanok/1155/oslava-ludovita-stura | |
| PhDr. | 24. Október 2012 |
| Ešte vam doplním. Vývin spisovnej slovenčiny začal v tzv. 4. etapy jazykovej genézy. Aj to bolo dobre napísane, že pri presadzovaní základu pre spis. jazyk naozaj prebiehali boje medzi jednotlivými aktérmi. 3.Etapa – (18. storočie) – Anton Bernolák sa ako prvý pokúsil kodifikovať (uzákoniť) spisovnú slovenčinu v roku 1787. - za základ si vzal trnavské nárečie, ktoré doplnil o mäkké spoluhlásky zo stredoslovenského nárečia. - dielo, v ktorom zdôvodnil kodifikáciu nazval Jazykovednokritická rozprava o slovenských písmenách. - je autorom gramatiky – Gramatica Slavica o slovenskej gramatike. Použil tu fonetický pravopis (píš ako počuješ). - je autorom 5 zväzkového slovníka – Slovár Slovenskí-česko-latinsko-nemecko-uherskí. - Bernolákovčina sa nestala celonárodným jazykom, štúrovci ju uvítali, ale neprijali. 4.Etapa – Ľudovít Štúr v roku 1843 kodifikoval spisovnú slovenčinu. Ako základ si vzal stredoslovenské nárečie. Zdôvodňoval to tým, že má najčistejšiu podobu slovenčiny. - dielo, kde zdôvodnil kodifikáciu, sa volá – Nárečje slovenskô alebo potreba písaňja v tomto nárečí. - i on písal fonetickým pravopisom. - napísal aj gramatiku – Náuka o reči slovenskej. - Štúrovu slovenčinu prijali aj katolíci aj evanjelici. - postavil sa proti nej Ján Kollár v diele Hlasové o potřebě jednotného jazyka pro Čechy, Slováky a Moravany. Vyčítal Štúrovi, že rozbíja národnú jednotu Čechov a Slovákov. - v roku 1851 Martin Hattala upravil Štúrovu slovenčinu – zaviedol etymologický pravopis (etymológia – náuka o pôvode slova). - Štúrova slovenčina prvýkrát zaznela v druhom ročníku Almanachu Nitra (almanach – ročenka). | |
| PhDr. | 24. Október 2012 |
| pre "pre Simona": Nenadavaj nikomu do hlupakov, lebo sam si hlupy a nerozumies problematike. Nižšie v príspevku to bolo dobre napísané, i keď dosť jednoducho. Od konca 18. storočia sa začínajú pokusy o formovanie spisovnej slovenčiny. Anton Bernolák koncom 18. storočia založil svoju kodifikáciu na západnej kultúrnej slovenčine, ale v dôsledku zmenených spoločenských a hospodárskych podmienok nemal želateľný úspech. Ľudovít Štúr vychádzal zo stredoslovenského základu, jeho myšlienka sa veľmi skoro ujala a po istých úpravách (Martin Hattala, Michal Miloslav Hodža) trvá až dodnes. Vo vývine spisovnej slovenčiny sa zreteľne črtá bernolákovské obdobie (1787 – 1845), štúrovské obdobie (1846 – 1852), reformné obdobie (1852 – 1863), matičné a martinské obdobie (1863 – 1918), medzivojnové obdobie (1918 – 1940) a súčasné obdobie (od 2. svetovej vojny). Takže Stredoslovenský dialekt sa stal základom spisovnej slovenčiny, a pre informáciu orlovský dialekt základom spisovnej ruštiny. Východoslovenské a západoslovenské nárečia boli a sú takto naozaj pošliapavané. | |
| Šimon | 24. Október 2012 |
| Děkuji za vysvětlení, avšak pořád mi není jasný pojem Tomáše "unifikovaný jazyk Slováků". Podle mne jej máte a myslím si že je to slovenština ??? | |
| pre Šimona | 24. Október 2012 |
| úradný jazyk je slovenčina, pre celé územie Slovenska. Jednotlivé nárečia sú tak deformované, že in nerozumieš a nedohovoríš sa s obyvateľmi danného regionu. Npr. Časť východného slovenska Svidník : zmes šarišského nárečia, úkrajinštiny, polštiny a goralštiny. Bol som tam a absolutne im nerozumieš. Hornooravské nárečie: polština slovenčina a takto by sa mohlo hovoriť ďalej. Pokiaľ je nárečie ktoré sa len určitými momentami odlišuje od spisovnej slovenčiny tak to je dobré a všetci si navzájom rozumejú. Tak základom slovenského jazyka nie je nárečie, to len hlupák môže povedať. | |
| Šimon | 24. Október 2012 |
| pro Tomáš já nerozumím tomu unifikovaný jazyk. Myslím si že úředním jazykem u Vás je slovenština v nějaké dané podobě a ta nářečí byla, jsou a budou a je dobře že budou, vždyť to nářečí je pokladem každého regionu. Patří k do dané oblasti stejně jako architektura, kroje, řemesla a další. Úřední jazyk máte, tak jsem z toho trochu janek. Prosím o vysvětlení, děkuji. | |
| Tomáš | 24. Október 2012 |
| Peter, skôr by som pozeral smerom ku Bernolákovi a to môžete byť rád, že nemáme slovenčinu podľa Bajzu. Ja naopak nevidím niž zlé na zjednotení jazyka. Vďaka kodifikácii jazyka si všetci rozumieme. Samozrejme nemám nič proti nárečiam, ktoré vychádzajú z miestneho koloritu, z atmosféry unikátneho pôsobenia tej ktorej oblasti na ľudské žitie, ale takisto by som nezavrhoval ani unifikovaný jazyk Slovákov. | |
