Vyhľadávanie

Diskusia

Pridať príspevok
« 1 2 3 4 5 6 7 »
JoMi18. September 2016
Janko, ten poznám. A rovnako úsmevne znejú v kostole aj iné ľudovky. Nie žeby sa nedali zahrať, ale ten výraz, celkový dojem.
Šimon, organom som myslel KOSTELNI VARHANY.
Janko K.18. September 2016
Dôkaz, že sa dá zahrať ľudovka na orgáne je príhoda, ktorá sa traduje:
Ochorel organista a ako náhradu zavolali miestneho folkloristu – harmonikára. Veď klávesy ako klávesy. Keď farár zaspieval ,,Duchu svätý príď k nám“, náhradný organista zatiahol ,,ja ti za klobúčik pierko dám“ :))
Šimon18. September 2016
pro Ivan
díky za tvoje příspěvky a hezký závěr. Snad to tu takto ještě dlouho vydrží.

K té lidovce na organu si myslím to samé co Miro S. a záleží asi i na výběru písničky. Až budu u kamaráda co má organ doma tak jej poprosím ať něco zkusí a sám jsem zvědav co z toho bude.

JoMi17. September 2016
A k hraniu ľudoviek na organie. Nie žeby to organ nezvládol. Dá sa. Len jednak sa napríklad rytmika na klavíri a organe hrá trochu inak a piesne, ktoré vyžadujú výrazný rytmický podklad jednoducho neukážu pekne. Jednak robí svoje prostredie, kde sa organ väčšinou nachádza- ľudovky do kostola nepatria a na folklórne vystúpenia sa organ prenáša dosť ťažko. Ale ako pokus by to mohlo stáť za to.A v rámci súkromného cvičenia sa aj v kostole hrá všeličo. Teda aj ľudovky sa dajú.
Ale napadá mi jeden frk: Farár kázal organistovi hrať piesne, ktoré budú všetci ľudia poznať. Tak na začiatku omše zahral PEC NÁM SPADLA.
JoMi17. September 2016
Ivan, je to o pestrosti. Žánrov, vkusu interpretov a publika. Jednoducho, ak sa niekomu páči viac heligónka, hrá na nej, alebo apoň počúva takú hudbu. To isté platí o bajane, gitare, organe a pod. Niekedy môže dôjsť k malej odchýlke od obľúbeného nástroja, ak ca človek nemá možnosť na ňom naučiť, tak hrá na niečom inom. Ale tá možnosť väčšinou je. U nás na SZ Slovensku ide heligónka na odbyt, ako teplé rožky. Ale východniarsku hudbu si spájam viac s klávesovkou, alebo chromatikou. Ukrajinca, či Maďara som na heligónke ešte hrať nevidel. Jedni majú bajany, druhí cimbalovky. U Poliakov som videl na heligónke hrať len susedov z pohraničia SK a CZ. Inak hrajú na chromatikách.
Miro S.
Trochu si to pletieš. Ako rozlíšiš, či sa ti lepšie spieva v krížikovom Cis dure, alebo v béčkovom Des dure? Je to o hlasovej polohe speváka. Anatomicky je limitovaný skôr spodný okraj rozsahu. Výhovorka, že "nevytiahne" je najmä znakom nedostatočného rozsahu a cvičenia. Ľahšie sa dá vycvičiť rozsah smerom hore, ako dole. Jasné, že muži majú (po mutácii) nižšie položený hlas. Lenže nie presne o oktávu nižšie ako ženy. Inak by obidvom vyhovovali rovnaké tóniny, len by spievali v inej oktáve. A naozaj sa dá spievať v rôznych oktávach. Pri primeranom rozsahu môže aj chlap napríklad v G dure spievať buď od g po g1, alebo aj od g1 po g2. AK ale pesnička v G dure schádza na dolnú kvintu, tak bude spievať radšej od d1 po d2 (g2), ako od d po d1 (g1). Transponovaním melódie do inej tóniny sa jedna z tých možností môže dostať mimo rozsahu, alebo naopak, dostane sa do spievateľného rozsahu. A zasa je to o vkuse, či regionálnych špecifikách. Vačšinou sa v B dure spieva od b po b1. Ale terchovské pesničky majú také postupy, že sa v autentickom prostredí spievajú od b1 po f2 (samozrejme v lýdickom móde), alebo naopak, hoci by sa kľudne mohli spievať od b po f1 a naopak. Jednoducho u nich sa to tak spieva a každý, kto chce v terchovskom štýle hrať, mal by sa toho držať.
Ivan17. September 2016
Ja som uz nechcel, ale ked ste zase zacali taku plodnu dizkusiu..... ale inak velmi ma tesi , ze sa tu diskutuje o nastrojoch, ich technickych moznostiach, hoci je to stranka o heiligonke uz sa zacali spominat aj mnohe ine nastroje a aj elektronicke nastroje a aj organ..... ...........................

..Velmi vela som sa od Vas dozvedel a som Vam a to vdacny , teraz viem v ktorych najcastejsich ladeniach treba cvicit prednostne na bajane aby som mohol hrat a podla potreby menit ladenia pre spev jednotlivcov alebo skupin.................
.............Ja ak spominam chromatiku tak stale myslim na chromatiku s heligonovymi basmi alebo na bajan a basmi ladenymi v kontraoktave.....to preto ,lebo sa mi tiez velmi pacia nizske a silne basy......

A nakoniec je velmi pekne , ze sa tu nespominaju aspon zopar dni deti, slecny, neschopni organizatori podujati, hraci, ucitelia a dokonca ich danove povinnosti, a......... nakoniec suflikarski vyrobcovia heligoniek...........................Tiez ste ma velmi milo prekvapili, ze hoci nezdielam uplne Vas nazor na heligonku tak ste ma nezacali tym velmi castym anonimnym sposobom znamym na tejto stranke napadat...........

PRAJEM Vam vsetkym vela potesenia s milovanymi heligonkami.


Prosim Vas tu dizkuziu este nekoncite --- este len teraz zacina byt zaujimava ---- chcel by som pocut ludovku hranu na organe............to musi byt dobra pecka..... ak sa to vie ako na to.
Miro S.17. September 2016
Viacerí tu pletú oktávy a tóniny.
Trocha teórie.
Počuteľných oktáv je len desať (od najhlbšej): Subkontra C2=16,35 Hz(kmitov/sek.), Kontra, Veľká, malá, jednočiarková, c1=261,6 Hz(kmitov/sek), (to je ten spomínaný základ), dvojčiarková, troj.,štvor.,päť. a šesťčiarková, h6=15804,0 Hz(kmitov/sek).
V európskej hudbe je oktáva rozdelená na 12 poltónov - c, cis, d, dis, e, f, fis, g, gis a, ais, h, (diatonická oktáva na 7 tónov, medzi tónom "e" a tónom "f" je prirodzený poltónový interval a tiež medzi "h" a "c", ktoré je tónom nasledujúcej vyššej oktávy.) Na každom tóne sa dá vytvoriť tónina keď sa od neho začína stupnica, ale sa musí dodržať pravidlo tých poltónových intervalov!
Zdá sa to zložité, ale nieje, len to treba logicky pochopiť.
Je jedno v akej oktáve nástroj hrá, či v nízkej, alebo vysokej, ale nieje jedno v akej tónine!!!
Tiež my, ktorí máme NEškolené hlasy, tak spievame v "malej oktáve"(ženy v jednočiarkovej), to znamená, že nižšie áno, ale vyššie určite nie! Pritom heligónka hrá v jednočiarkovej oktáve a ktorá má aj vysokú oktávu, tak ešte o oktávu vyššie. Školený hlas - tenor spieva v jednočiarkovej oktáve a niektorí veľmi dobrí dosiahnu až dvojčiarkové c2! Ženy samozrejme vyššie.
Takže záleží v akej TÓNINE je pesnička zahratá (C dur, D dur, atď), podľa toho sa tomu ktorému dobre, alebo horšie spieva. Tiež záleží či je pesnička napísaná nízko, alebo vyššie, lebo nižšie tóny človek ľahšie zaspieva, ale vyššie "nevytiahne". Toto všetko platí aj pre molové tóniny.
Takže jednému sa spieva ľahšie v F dur, B dur, Es dur atď. v tzv. béčkových tóninách a druhému v tzv. krížikových tóninách G dur, D dur, A dur a pod. To si každý musí odskúšať sám v čom sa mu ľahšie spieva, ale platí ako som už napísal aj ako je pesnička napísaná.
Ešte k Organu. Aj na klavíri, aj na akordeóne a iných klávesových a aj strunových nástrojoch sa dá zahrať vo všetkých tóninách.
Ľudovka zahratá na organe neznie smiešne, len záleží aký register sa zapne.
JoMi17. September 2016
Presne na to som narážal. Taká dokonalá, že je až neprirodzena. Ešte videoprojekcia speváka a môže hrať z obývačky. Alebo im to pustí zo záznamu. A len zinkasuje výplatu.
i17. September 2016
komu nestačí klasická heligonka nech si kúpi digitálnu napr. Roland a má tam úplne všetko-všetky tóny, stupnice registre,predlžovače tónu -ozaj všetko-ale len pokiaľ má elektrinu. Ak zhasnú má perfektný nemý nástroj.
JoMi17. September 2016
A keď sa vrátim k téme o chromatike, aj tak si nemyslím, že niekto reálne používa všetky toniny. A prechromatizovana harmónia znie v niektorých ľudových štýloch tiež čudne. Okrem cigánskej a vychodoslovenskej hudby.
V praxi sa hrá v niekoľko málo toninach, akordoch. Harmónia v terciach.
Teda aj keď chromatika naozaj umožňuje toho veľa, viac ako heligónka, otázne je, kolko sa toho v praktickej hre využije. Bežný muzikant si naozaj poradí s 2-6 toninami. Iné veci sú tiež dôležité-spev, výraz, celkový dojem.
Ako keby opravár so sebou vozil všetky možné nástroje a náradia. Jednoducho, dobrý majster, keď vie, čo ide robiť, vezme si so sebou to, čo bude potrebovať. Mc Giver opravil všetko vreckovým nožíkom, žuvačkou a sivou kobercovkou.
JoMi17. September 2016
Niektorí ho nahrádzajú keyboardom. Rozsah vyše 9 oktav. Zvukovo napodobňuje takmer hociktorý nástroj, dokonca kapelu. Jedným prstokladom sa dá zahrať každá tonina-transponuje. A dokáže hrať aj sám bez muzikanta. Ako supermoderne heligónky a akordeóny.
Nuž ale asi ani netreba zdôrazňovať, ako znie ľudová hudba na samohrajkach. Jamaha duo nie je môj vzor.
Ale v pope majú uplatnenie.
JoMi17. September 2016
Neexistuje univerzálne ideálne ladenie. Rozdiely v regiónoch, vkuse hudobníka a poslucháčov, ich pohlaví, stavbe melódie, žánri, spolupracujúcich nástrojoch. .......
Ale ani neexistuje ideálny dokonalý nástroj na všetky žánre a skladby. Folk znie dobre na gitare, africká hudba na bubne, terchovska na husliach a heligónke. Na heligónke sa zle hrá východoslovenský štýl, cigánsky sa takmer nedá.
Za najdokonalejsi nástroj sa pokladá ORGAN. Okrem všetkých tonin a basov má oproti chromatike väčší rozsah- až 10 oktav a viac registrov- až v stovkách. Ale ľudovky na ňom znejú smiešne.
V pestrosti je krása.
33317. September 2016
Veru tak heligónka ma svoje čaro.naučil som sa na akordeóne a heligónke tú istú pieseň akordeón má čistý tón basovanie mi nejde tak dobre na tom akordeóne ale potom to krasne tremolo na heligónke.a bola to pieseň Stavěli tesaři mne sa veľmi páči.pre mňa to bolo zaujimavé počuť ju aj tak aj onak
Šimon17. September 2016
Ivane myslím si že my tu všichni chápeme v čem mají tebou preferované nástroje technické přednosti, ale opět píšu že my jsme tu heligonkáři protože nám ta heligonka nějak učarovala.
Známe její tech. nedostatky a omezení, přesto ji máme rádi.
Alespoň já to tak beru a cítím. Kdybych chtěl hrát na akordeon, chromatiku, housle , klavír, buben nebo trumpetu tak vím kde to prodávají a dal bych se na to. Já na prahu šedesátky objevil heligonku a z toho necouvnu, žádné technické vymoženosti mi nemůžou vzít z rukou tu dřevěnou bedýnku protože ji mám rád a zbytek je až druhá kolej. Nemyslím tím jiné nástroje ale tech. možnosti heligonky. Jsou lidé kteří se hrabou 40 let v Trabantu a nějaký Mercedes jim nic neříká a nikdy by neměnili. To už je myslím si více citová záležitost a tam se těžko dělají kompromisy.
Kontakt: pro Ivan
Ivan17. September 2016
Ach Rychlik od Teba je to DVA-KRAT mile ;-))
rychlik17. September 2016
to kolkokrat ti treba povedat, ze mas pravdu, chod a kup si chromatiku !
Ivan17. September 2016
Peter, JoMi, Kojsovan ked Vas tak pocuvam, a rozmyslam nad tym, kolko tonin ste spomenuli na rozne spievanie,,,,,,, a ciganske pesnicky ste este ani nespomenuli ,,..........no zase sa je takzo zhodnut na tom ktore ladenie kupit ......chyba nejake "universum ladenie " vhodne pre kazdeho a vsetkych a pre vsetky pesnicky............... je taky nastroj ...........akordeon alebo chromatika a ak su s heligonovymi basmi tak je aj dusa heligonkara aspon trochu spokojna.....dobry muzikant prehodi toniny a ide sa dalej............ale to by bolo zase to iste na dikusiu dookola.
JoMi17. September 2016
S tým B durom je to pravda len čiastočne. Utvrdili ma v tom malé deti, ktoré spievajú v prirodzenom rozsahu. Ale vyhovuje len v piesňach, ktoré neschádzajú pod základný tón. Veľa piesní začína, alebo schádza na dolnú kvintu a vtedy je lepší D dur, alebo Es dur. Teda teoreticky je ideálne ladenie B-Es. Chlapom znie hlas dobre prevažne v B a F, ženám v D a A. Na tom B-Es by sa mali zhodnúť.
Lenže iba teoreticky. V praxi je to iné. Veľa záleží na regióne, dokonca jednotlivé dediny používajú odlišné toniny. Stačí nechať spievať samotných spevákov. S istotou v speve, ale bez udania tónu.
Jeden odborník skúmal ladenia heligóniek a tiež dospel k záveru, že to záleží od regiónu, dediny. Niekedy úplne netypické ladenia. Svoje tam urobia aj typické postupy v melódiach danej oblasti.
CF je dobré skôr v praktickom hraní s klávesovými nástrojmi. DG so slacikovymi. Preto ho používajú v Terchovej a inde, kde sú populárne husle. Niekedy aj AD- pre ženské hlasy. V ČR veľmi často EsAs. Pasuje k plechovým dychovým.
Samotná heligónka podľa speváckeho rozsahu.
JoMi17. September 2016
Peter, aj teoretici vedia, o čom píšeš. Už tu bola debata o vysokých ladeniach. Že taký As dur je v porovnaní s F vyššie, aj znie vyššie-pri hraní. Ale práve kvôli tej vysokosti sa často spieva o oktávu nižšie. Ten istý efekt urobí vysoká/ nízka oktáva. Že sa spieva v inej oktáve, ako sa hrá. Na F-ku sa zvyčajne spieva v základe. O oktavu nižšie je to väčšinou nemožné, o oktavu vyššie spievajú asi len Terchovci. Ale v C sa bežne spieva o oktavu vyššie. A ak máš ladenie s vysokou oktavou, tak ťa b tom podporuje, aj keď hráš základ.
Ale je to aj vec regionálneho štýlu. Terchovci, Podpolanci, na Šumiaci.... vždy inak. Ani nehovoriac o viac-hlase. Niekde prísny jednohlas, niekde mnohohlas. A väčšinou dvojhlas. Lenže raz sa druhý nadkladá nad základ, inde podklada pod neho. Inak chlapi, inak ženy prikladajú hlasy. A teda aj rozsah týchto hlasov treba vtesnať do toniny.
Peter17. September 2016
Ivan, jeden chlap má hlas hrubý ako medveď, no nájde sa jeden čo má tenký ako "pupuš" a podobne je to aj so ženami. Avšak ostatných 90% chlapov sa nájde v jednom spoločnom priemere a to isté je so ženami. Nuž ak chceš konkrétne niečo počuť, nuž výsledkom "môjho výskumu" :-) medzi hudobníkmi, skupinami, hráčmi je to, že pre chlapov je najlepšie G-čko a pre ženy D-čko. Ak máš pomiešané publikum, tak asi to F-ko. Zaregistroval som však aj názor jedných fundovaných a skúsených hráčov, ktorí sa uzhodli na tom, že ak by bolo treba vybrať jednu najuniverzalnejšiu tóninu vhodnú pre všetkých, tak, že by to bolo jednoznačne B-čko.

Chcem upozorniť, a to si málokto aj so samotných hráčov uvedomuje, že názory a hľadanie "najvhodnejšieho" ladenia je silne ovplyvnené aj tým, že ako, v akých oktávach je nástroj naladený. Teoreticky je to jedno, ale prakticky ani z ďaleka nie! Nie je tónina s hlasmi na základoch to isté, ako napr. tónina s vysokou oktávou, alebo tónina s hlbokou oktávou. Hudobní teoretici sa teraz asi potichu usmievajú a myslia si akým som laikom a amatérom, ale verím, že praktickí skúsení hráči veľmi dobre vedia o čom hovorím... ;-)
« 1 2 3 4 5 6 7 »