Vyhľadávanie

Diskusia

Pridať príspevok
« 1 2 3 4 5 6 7 »
JoMi19. Jún 2016
Tak tak. Na každého človeka tá istá hudba- tonina, melódia, rytmus pôsobí inak. Čiastočne je to dané tvarom- rozmermi a ich pomermi. To je vec rezonancie a teda aj nesenia sa tónu do inej dediny. Keby ten bača hral na inom salaši nad inak tvarovanou dolinou, iné ladenie by bolo dobre počuť. Ladenia heligóniek sa odvíjali od hlasovej polohy speváka. Niekedy od regiónu. Jednoducho v danej dedine, alebo oblasti to ľuďom dobre znelo. Aj preto kritizujem pretlacanie C-F ladenia. Je to vec dohody pri spoločnej hre a najmä speve. Na sólovú hru mám radšej ES-As, babám sa dobre spieva pri A-D. Napríklad p. Liska má tuším Fis-H.
K cirkevným toninam. Aj v kostoloch prevláda dur-molovy systém. Vďaka Trnavského spevníku. Trocha modality síce možno nájsť aj tam, ale najmä novšia tvorba sa vracia k starým módom. Je to ale najmä vec harmónie-teda kombinovaniu ďalších hlasov. Organ ako dokonalý nástroj dokáže zahrať akúkoľvek kombináciu tónov. To na heligónke nejde. Najmä basy sú obmedzené. Preto sa ťažko hrajú nielen cigánske, ale aj východoslovenske piesne, ale aj iné. Príklad Išeu Macek. A kto to tu tvrdil, že molove piesne sú smutné? Ďalšia nesprávna definícia v hudobnej teórii, ktorá sa bez rozmyslu opakuje a posúva ďalej. Skús A ja taká dzivocka.
Ale napríklad Lýdicka tonina sa zahrať dá- celá Terchovska muzika na nej stojí. Dá sa aj Dorska- Horehronie. Aj Mixolydicka sa dá. A vždy taká muzika znie inak a vyvoláva iné pocity. No a môžeme pokračovať pokeacovatvlyvom
Miro S.19. Jún 2016
Je isté, že hudba pôsobí na väčšinu ľudí na svete, aj keď ešte nikto absolútne presne nedefinoval čo to hudba je! Už sa o to pokúšalo veľa významných ľudí vedcov, hudobníkov a pod. na svete, ale vždy to boli len čiastočne zodpovedané otázky.
Aj s tým pôsobením tónin na človeka je to problematické - jednému sa páči tónina taká a inému onaká?!
My bežní ľudia to až tak nerozoznávame, skôr profesionálni hudobníci vedia povedať, ktorú tóninu majú radšej než inú. My v podstate rozoznáme durové tóniny (tvrdé) od tónin molových (mäké) - durová nám je veselá a molova je smutná.
Videl som životopisný film o významnom hudobnom juhomoravskom skladateľovi krásnych zľudovelých pesničiek Fanošovi Mikuleckom (vlast. menom František Hřebačka) - napísal veľa krásnych pesničiek napr.: V širem poli studánečka, Mikulecká dědina, Vinečko bíué a pod., ktorého s pýtali, ktorú tóninu má najradšej, tak odpovedal "jednoznačne A dur ???!!!
Takže hudba na každého z nás pôsobí inak.
Peter19. Jún 2016
Zvukové tóny určite vplývajú na živé organizmy. Každá frekvencia ináč a aj každý organizmus to ináč vníma a prejavuje sa to na jeho pocitoch, nálade. Mnohí, aj tu v diskusii, sa tomu vysmievajú a nechcú prijať myšlienku o rozdielnosti vnímania ladení. Tvrdia, že každé ladenie je rovnaké a líši sa iba výškou svojej frekvencie. Áno, to je pravda, no práve výška frekvencie určuje to, že ako je to konkrétne ladenie vnímané ľuďmi.

Ja keď som "v teréne" vždy keď mám na to príležitosť rozprávam s praktickými skúsenými hudobníkmi a vždy kladiem aj rovnakú otázku: "Povedzte mi, že aké ladenie je podľa vás najkrajšie?" Všetci, a to je jedno, či som u nás na Východe, alebo Strede, Západe Slovenska, všetci sa zhodujú na jednom - že "najškaredším" ladením je C-dur. Pri C-čku všetci hudobníci, aj napriek tomu, že ho v piesňach musia používať, krútia nosom.

Isteže, môžeme o tom dlho polemizovať, môžete sa niekto aj vysmievať takému názoru, ale je to tak, nie je to môj výmysel. Prípadný výsmech môže prameniť iba z nedostatku poznania, alebo nechápaniu širších mentálnych súvislosti hudby.

Zvuk, ako mechanické chvenie v látkovom prostredí sa v rôznych prostrediach šíri rôzne. Živé organizmy žijú v symbióze so svojimi prostrediami a preto aj akékoľvek narušenia (napr. aj zvukovými vlnami) vnímajú rôzne. Keď som pri šírení zvuku, v jednom regióne som zachytil názor (staručkých muzikantov), že ladenie Es-As počuť najďalej. Ilustrovali to aj na jednom príklade, že keď istý dedo hrával pri svojej kolibe na heligónke Es-As, tak ho bolo počuť až do susednej dediny. Keď hrával na iných ladeniach, tak ho nebolo dobre počuť ani dole v doline. Ale to je už o inom... :-)
Ivan18. Jún 2016
Dakujem Ti tez Miro S.

Uz som o tem pocul , ze muzikou sa do vyvolavat nelen nalada ale ze niektore pistaly v organoch ( hlavne hlboke ) vedeli ladit tak, ze ovplyvnovali podvedomie cloveka a vyvolavali v nom pocit , akoby som to popisal-- malosti, alebo ponizenosti. Mozno to bola len kacica.

Je na to nieco pravdy? Poculi ste tiez o tom ?
Ivan18. Jún 2016
Dakujem Ti Peter.

No sak tak nejako inak zneju len pesnicky s Terchovej.

Maju v terchovej nejaku inu stupnicu ?

Tak nejako zneli stare pesnicky, ktore sa prepisali do diatonickych stupnic ?
Miro S.18. Jún 2016
Peter to tu pekne popísal - predbehol ma. Len chcem ešte dodať, že tieto staré cirkevné stupnice vznikli prepisom z hudby starých Grékov a mali svoju charakteristickú tonalitu. Napr. od C začínala Iónska stupnica - je to dnešná durová, od D bola Dórska atď. a od A Aiolská - dnešná prirodzená molová. Každá z týchto stupníc vyvolávala v poslucháčoch iný pocit.
V stupnici Lydickej znejú tóny zahraté na píšťalky bez dierok, koncovky a pod.
Keď zahráme tóny od C, tak na štvrtom stupni nehráme F, ale o poltón vyššie Fis a dostaneme Lydickú stupnicu, to znamená, že má zvýšenú kvartu.
No, nechcem tu unavovať hudobnou teóriou, ale nástupom heligónky do ľudových kapiel na Slovensku začiatkom 20. storočia sa táto tonalita ľudovej hudby pomaly zotierala a začali sa hrať piesne v dur, alebo v mol.
Ten prechod od starých cirkevných stupníc na dur/molový systém začal vo svete už v 17. storočí, ale v slovenskej ľudovej hudbe ten prechod začal neskoršie a začiatkom 20. storočia ho urýchlila heligónka.
Peter18. Jún 2016
pre Ivana:

Stupnice existujú všelijaké. V našom kultúrnom prostredí sa udomácnili durové a molové a voláme ich aj moderné stupnice. Avšak ešte nedávno, pred 100 - 150 rokmi, prevládali stupnice cirkevné - dórská, frygická, lydická, mixolydická. Tieto stupnice disponujú odlišnými tónmi a rozostupmi medzi nimi (intervalmi). Používajú sa dodnes hlavne v kostolných piesňach. Iste ste v kostole uchom zaregistrovali, že tie omšové piesne sa spievajú/hrajú nejako inak. To je práve preto, že sú písané v iných než dur/molových tóninách.

V minulosti sa aj ľudové piesne hrali len v tých "iných" tóninách. Keby ste napr. teraz počuli nejakú známu ľudovku v pôvodnom originály, boli by ste asi veľmi prekvapení, že ako rozdielne by znela oproti dnešku. Doslova o pokrivenie pôvodných originálnych piesni sa zaslúžili diatonické nástroje a masívny nástup durový/molových tónin. Pôvodné pesničky boli povtesnávané do týchto nových tonín a všetko sa už ďalej hralo len v duroch/moloch. Tento proces sa volá hudobná nivelizácia.

Významnou mierou k nivelizácii prispela aj heligónka. Všetci dobre vieme, že ona je hudobne značne obmedzeným nástrojom. Heligonkári ale v minulosti chceli hrať pôvodné ľudové piesne, preto si ich prispôsobovali tak, aby sa dali na heligónke zahrať. Sprvu to ľuďom určite znelo v ušiach ako falšovanie piesni, ale s postupujúcim časom a narástajúcou obľubou heligoniek si na to zvykli a piesne zostali ďalej tak, ako ich poznáme aj v súčasnosti.

Ešte pre informáciu uvediem, že okrem dur/molových tónin sa v súčasnosti u nás vyskytujú aj cigánske tóniny. Je to zas tiež niečo iné, a preto aj väčšina cigánskych piesni sa na heligónkach nedá "správne" zahrať, zahrať s tou cigánskou tonalitou.
.18. Jún 2016
Pre .... asi si zabludil na stránkach a ani nerozoznáš heligónku od akordeónu
Pre Jozef M18. Jún 2016
Akeho Sevcika Mas na mysli?
Ivan18. Jún 2016
Miro S prosim Ta ake su to stare toniny ?
Miro S.17. Jún 2016
Heligónka nieje pôvodný ľudový hudobný nástroj. Postupne zľudovela a stala sa sólovým hudobným nástrojom v rôznych ľudových kapelách. Dokonca zmenila ľudovú hudbu tak, že sa prestalo hrávať v starých tóninách a prešlo sa na durový a molový systém.
....17. Jún 2016
Proti Čerňanskému nemám nič - nepoznám ho len o ňom počúvam, ale prečo mu staviate za života slávobránu, ako keby bol jediný, nenahraditeľný.
Odporučím Vás na úžasného génia a to p. Červinku - to je majster, hrá s opernými kapelami z celého sveta ako koncertný majster.

p. Čerňanský hrá tiež z kapelami ako " kysucký prameň " a pod., tak že každý sa hrá na svojom piesočku.
Kojsovjan17. Jún 2016
Josku ja ci dam chromatiky!! Dze??? Pytaj se ho na popularke zacinal ... jak aj ja dze chromatika?!!! A ked som sluchal Sevcika ta basy sli ruup...rup...ruup... a to me sralo jak to tak idze..... ale prisol som na to! Ci myslis ze ne?
.17. Jún 2016
http://nasazilina.sme.sk/c/1596002/heligonka-chytila-martina-cernanskeho-za-srdce-a-viac-uz-nepustila.html
Jozef M.17. Jún 2016
Vasiľ,M Č śe učil od mala hrac na chromatike tak jak ti,len jeho učili učiteľe a ti v karčme od Ševčika,co śi pochicel,toto śi rozvijal do dňeś. Martin preśedlal na helig.a lehko mu bulo zrobic partituru aj podľa notoch. Visledok čuješ. Jožko. Pre čudáka. Nie si jednoduchý chlap,takto cítiš jeho folk. prejav,myslíš si,že nemá regiónalny náboj,lenže on je hráč na prof. úrovní,je jednoduchý,príjemný,tolerantný a že má cítenie pre skladby,tak to si píš!!!! viem čo hovorím. Ja som hrával v rôznych kapelách od r. 1973 do 2003 aj po bároh.Na bicích sa dá :buchať,bubnovať a hrať.Keď som si myslel že už aj hrávam,prišiel chlapík z vysok.školy hry na bicie a zahral.Odvtedy na bicie som len bubnoval !!!!!! Umenie nemá hranice pre jednotlivcov,ale je to 98%driny učenia a výsledok ? Zo 100 gitaristov-- jeden !!! z 10-tích akordeonistov-- jeden !!! atď. Z tisíc helig. jeden M.Č. S úctou Jozef M. cha cha.
Peter17. Jún 2016
Že či je heligónka ľudovým nástrojom? Odpoviem protiotázkou: Odkedy a ako sa tzv. ľudová pieseň stála ľudovkou? Od kedy pieseň napr. "zľudoveje"? Dajte (alebo pohľadajte si v lexikónoch) odpoveď a máte zároveň odpoveď na ľudovosť heligónky.
rychlik17. Jún 2016
spomenul som niekde slovo heligonka? ti ktori citite rozdiel medzi presnou hudbou z cedecka a precitenou hudbou zahranou nazivo viete dobre o com rozpravam. vy ktori ten rozdiel necitite zbytocne je tu s vami debatovat. hra pana MC je technicky vysoko kvalitna, harmonicky a rytmicky správna, ale je to iba presne cedecko pustene z pocitaca. ten ludsky rozmer jeho hry mi ku slovenskej ludovke osobne chyba. berte to tak ze je to iba moj nazar
Kojsovjan17. Jún 2016
Oj veru bodka..... otazka na mieste! Veru je to diskutabilne!
i17. Jún 2016
čudák,čudák. už ti niekedy pri Martinovej hre stúpili slzy do očí od dojatia?
Už si zažil Martina hrať naživo pri rôznych príležitostiach?Potom nehovor o hracom stroji. A že je to fér chlap oddaný svojej rodine, výborný učiteľ,ktorého majú decká veľmi rady ,tak ,že nemá núdzu o žiakov, priateľský človek čo koná a netára...počúvni si jeho absolventov....to je výsledok jeho školy
.17. Jún 2016
Otázka pre Rychlíka je heligónka folklórny nástroj?
« 1 2 3 4 5 6 7 »