Vyhľadávanie

Diskusia

Pridať príspevok
Jan28. Január 2021
Viem ze pisem mimo temu ale chcem poprosit ci nema niekto kontakt na Martina Kopora .
jaro28. Január 2021
pre G. v tom pripade je to cis,Fis ,h.
Peter28. Január 2021
A je to tu. Mal som pustený TV Šlager, alebo Senzi (?) - jednoducho program hrdiaci sa prívlastkom "Česká a Slovenská ľudová muzika"... a zrazu tam ide anglická pesnička. Prepášte mi ten výraz, ale myslel som že ma je*ne.

Kam to vlastne smerujeme svoju kultúru a celú spoločnosť ???


voh27. Január 2021
Dakujem
Ladislav27. Január 2021
https://heligonky.sk/shop/sk/46-suciastky-a-komponenty
Voh27. Január 2021
Pzdravujem,poradí mi niekto nejakého výrobcu intarzie na heligónku?
Kontakt: 0904881557
JoMi27. Január 2021
Jeden vníma konkrétnu tému (napríklad heligónky) úplne autonómne, nezávisle od okolitého sveta a druhý sa na tú istú vec pozerá cez súvislosti (zhody, rozdiely, podobnosť) s inými skutočnosťami. Mne je bližšie to druhé.
Aj vo vysoko kvalifikovaných kruhoch odborníkov sa niekedy stáva, že od hlavnej témy odbočia k inej. Poukázanie na podobnosť je úplne legitímne, len nesmie odvádzať od hlavnej témy. Medzi bežnými ľuďmi je však normálne, že sa postupne (cez podobnosť) prechádza z jednej témy na ďalšie, až sa skončí úplne niekde inde. A takto bola viackrát prezentovaná aj táto diskusia. Ako keď sa pri pive stretnú známi, ktorí majú spoločnú záľubu. Ale okrem tejto hlavnej témy predebatuju aj kadečo iné. Prípadne jeden druhého požiada o pomoc/radu nielen v tej spoločnej oblasti, ale aj v tej, kde jeden pomoc/radu potrebuje, pretože o tom vie málo/nič a druhý sa okrem tej spoločnej oblasti vyzná aj v ďalších.
rychlik27. Január 2021
pridavam sa ku Simonovmu nazoru !
Šimon27. Január 2021
pro nbn
Ti posraní magoři o kterých se zmiňuješ jsou lidé kteří se o heligonky zajímají, baví je to, sbírají informace, rady, zkušenosti a zajímavosti a já si jejich příspěvků vážím. O tom ta stránka je. Od tebe jsme se nedozvěděli nic, jen to čím jsi nás tituloval.
pozorovateľ pre nbn27. Január 2021
Nikdy som sa nejak viac nezaujímal o verklík.Ale táto debata ma zaujala a bol som zvedavý ako to vlastne funguje.Niečo viac ako som doposiaľ o tom vedel.Takže u mňa plus,čo sa týka debaty.A k tomu táraniu. Ti si možná už tiež toho dosť ,,kade tade,,natáral
nbn27. Január 2021
nejaký magor nemal čo povedať, tak uviedol, že heligónka má flašinetový hlas a Vy sa idete s toho posrať ako dychtivo debatujete o hovädine.
Pre KM27. Január 2021
To že ty si hluchý ako päň to už vieme.
KM26. Január 2021
Medzi luďmi je to tak, že niekto može byť rozhľadený, rozcestovaný človek s mnohymi praktickými skúseností od iných ľudí a niekto iba sedí zastrčený niekde v obyvačke, číta knihy, ide poučať a nič, čo nenašiel v žiadnej knihe - internete nesmie podľa neho ani existovať. Aj v mojom okolí poznám takých.
Šimon26. Január 2021
Tak nakonec k těm flašinetům posílám jednu hezkou technickou zajímavost.

https://www.youtube.com/watch?v=Gd0qEFkeReA&ab_channel=FifaPavel
JoMi26. Január 2021
A tu je rozdiel v tom, že jeden človek vec pomenuje čisto na základe (svojho osobného) zvukového dojmu a druhý si všíma reálnu podstatu veci. Ja som viac zástancom tej druhej možnosti, hoci pocity a individuálne dojmy k hudbe určite patria. Ale nemožno na nich postaviť systém, pretože tú istú (objektívnu) vec môže každý z nás vnímať inak.
Aj vo verklíku/flašinete (väčších modelov) môže za istých okolností k jednému tónu znieť viacero píšťaliek/jazýčkov v rôznych oktávach, ak má viac radov/registrov. Aj keď ten základný model má len jeden rad píšťal, obdoba jednohlasnej harmoniky, bez možnosti tohoto druhu tremola. A to sa pri heligónkach naozaj nepoužíva, vždy aspoň dva hlasy (rady hlasov) mierne rozladených, čím vzniká užšie/širšie tremolo.
Miro S.26. Január 2021
Nevadí mi pojem "flašinetové ladenie", len mi nikdy nenapadlo prirovnať zvuk heligónky p. Kočku ku flašinetu.
Ani dohadovanie sa čo je flašinet nieje podstatné v tejto diskusii.
Reagoval som na prvý odstavec v Petrovom príspevku, citujem: - lebo ladenie spôsobom hlboká oktáva + vysoká bolo údajne typickým pre flašinety.
Vysvetlím prečo. Heligónka naladená tak, že má hlbokú oktávu + vysokú oktávu má toto naladenie pevné, neoddeliteľné. Každý tón zahratý sú vlastne dva tóny napr. "c", znejúce spolu - jeden v hlb. oktáve t.j. v malej a druhý tón vo vys. oktáve t.j. dvoj čiarkovej. Celá hudba bude vždy znieť v týchto oktávach.
Flašinet nieje takto naladený, ale je naladený ako napr. klavír, organ a iné rôzne nástroje. Takže tam môžu zniet tóny v rôznej kombinácii aká je potrebná pre tu ktorú pieseň, ale nie len hlboka a vysoká oktáva spolu.
Snáď som to napísal dosť zrozumiteľne.
JoMi26. Január 2021
A o heligónoch môžeme? Mne pripadá čudné, že niekomu vadí "flašinetové ladenie", ktoré síce v prípade heligónky nemá okrem zvukového dojmu so skutočným flašinetom veľa spoločného, ale "heligónka" je úplne v poriadku. Tam je toho spoločného s heligónom ešte menej. Z konštrukčného hľadiska vlastne vôbec nič. Len ten zvukový dojem.
Stretol som sa s pojmom "vrchárske ladenie", konkrétne Es-As. Tam nevidím žiadnu logickú súvislosť, okrem zvyku- v danom kraji na kopaniciach/vrchoch používali takéto ladenie. Okrem toho ešte "husľové ladenie", konkrétne D-G. V týchto tóninách na husliach vychádza dobrý prstoklad, preto sa k sláčikovým nástrojom používa "husľové ladenie" heligóniek.
Heligónka je nástroj ľudový, hráči na ňom zvyčajne nemali príslušné hudobné vzdelanie (možno žiadne vzdelanie) a teda konkrétne skutočnosti pomenúvali opisne, na základe skúsenosti a podobnosti, hoci v skutočnosti vzhľadom na celkový systém to bolo nesprávne.

Ešte dodám, že "flašinet" je skôr český názov, u nás pokladaný za nespisovný, teda nesprávny (aj keď používaný). U nás sa používa názov "VERKLÍK", prípadne "kolovrátok". Tento názov sa však používa aj pre iné nástroje/predmety s kľukou, prípadne s kruhovitým pohybom. Okrem kolovrátka na spriadanie nití napríklad aj kolovrátok- ručná vŕtačka s kolesovým prevodom poháňaná kľukou.
Verklík obsahoval okrem labiálnych (klasických organových) píšťal aj jazýčky (samostatne, alebo v kombinácii), prípadne aj perkusné nástroje. Používal sa v rôznych veľkostiach s rôznym vybavením a teda zvukovými možnosťami. (princíp je rovnaký- pamäťové médium a mechanický snímač) V skriňovom prevedení a pružinovým pohonom (na kľúč) sa volal ORCHESTRION. Doplnením ku klasickému klavíru sa volal PIANOLA. Tam bol pohon pomocou šliapadiel (ako na harmóniu). Nástroj mohol fungovať ako klasický klavír, alebo v automatickom režime. Poznáme to z westernov- v krčme (saloone) znela dokola jedna pesnička.

S pojmom verklík/flašinet je však u nás spojený najmä malý prenosný model. Hrávali na ňom tuláci, čím rôznym podujatiam (námestiam, trhom, jarmokom) dodávali ten kolorit "starých zašlých časov". Takto si "privyrobili" pár drobných, pretože priame žobranie bolo oficiálne zakázané. Predovšetkým po 1. svetovej vojne (kedy už u nás nebol "cisárpán") sa takto živilo mnoho vojnových veteránov a najmä invalidov. Tí šťastnejší prevádzkovali trafiku, tí menej šťastní dostali verklík- invalidovi stačilo mať funkčnú jednu ruku. A tí ostatní nedostali nič. Len povolenie na žobranie, prípadne podomový predaj (napríklad drotári a iní drobní predajcovia domácich potrieb). Teda niečo ako potvrdenie úradov, že je na takúto činnosť odkázaný, nemá iný zdroj príjmov. Žobranie/ľudská dobrota, či dôverčivosť boli totiž často zneužívané, ako to neraz vidíme aj dnes.
rychlik26. Január 2021
Ked sa clovek myli, nemal by takto reagovat. alebo ano?
Miro S.25. Január 2021
Pletieš si "decimálku s Amálkou".
No, ale dosť už o flašinetoch, unavujeme ostatných.
-25. Január 2021
Debatujeme o oktavach. Mylis sa aj o tom, ako vznika hlas vo flesinete. Flasinety nie su len trubkove, ale aj podobne ako heligonky - jazyckove. Je potom namieste aj debata o oktavach, ktoru naznacil peter. V ceskych zemich boli tieto dokonca rozsirenejsie nez trubkove.
Napr.: www.youtube.com/watch?v=3bI2F5pmmTY
Oslov p. Rohaca, Jurana z Olomouca vysvetlia ti viac.